Zdravý rozum a zodpovednosť

Bezpečnosť a elektrické kolobežky

• AUTOR: Ján Urbančík Fanúšik osobnej elektromobility. Jazdil na viac ako 50-tich rôznych elektrických kolobežkách a najazdenú vzdialenosť prestal počítať keď presiahol prvých desať tisíc kilometrov. Na elektrickej kolobežke jazdí denne a celoročne od roku 2016. Okrem toho je súkromný pilot, motorkár s vyše 150-tisíc km a automobilový pretekár. Ideálna dovolenka pre neho je výlet lietadlom s poriadnou elektrickou kolobežkou v kufri. Má pozitívny vzťah ku všetkému, čo má motor (okrem kosačiek).

Elektrická kolobežka je životný štýl

Elektrická kolobežka je úžasný dopravný prostriedok, ktorý znamená oveľa viac než presun z bodu A do bodu B.

Je to radosť na dvoch kolesách, úsmev od ucha k uchu, životný štýl, rozumná preprava v preplnených mestách a ekologické odľahčenie našej planéty.

Všetci sa dennodenne tešíme z jej možností, praktickosti ale najmä z jej tichosti a rýchlosti. Zastavme sa však na chvíľu a porozprávajme sa o bezpečnosti jazdy na elektrickej kolobežke. Povedzme si, čo hovorí zdravý rozum a zodpovednosť za našu jazdu mestom, či mimo neho.

Elektrická kolobežka je životný štýl

Bezpečnosť jazdy na elektrickej kolobežke ovplyvňujú tri hlavné aspekty:

• Jazdec
• Kolobežka
• Okolie a jeho podmienky

Nemá zmysel mrhať časom na obviňovanie iných ľudí, chodcov, cyklistov či motoristov. Plakanie nad stavom našich ciest a chodníkov, počasím či vodičmi tiež nie je našej bezpečnosti nijak prínosné. Majú síce obrovský vplyv na našu bezpečnosť, ale nedokážeme ich zmeniť. Čo však zmeniť môžeme, je naše správanie. Nemôžeme síce ovplyvniť všetky tri aspekty našej bezpečnosti, ale dokážeme z nich ovplyvniť aspoň dva. A to je viac než dosť. Problémy totiž nastávajú vtedy, keď sa my ako jazdci neprispôsobíme okolitým podmienkam a situácii.

Napríklad pokiaľ niekto fičí 30 km/h na malých tvrdých kolieskach a slabo odpruženej kolobežke po vlhkom povrchu ako je napríklad na obrázku, koleduje si o problémy aj bez akéhokoľvek ďalšieho zásahu okolia.

Čo sa dozviete?

Ako jazdiť bezpečne na elektrickej kolobežke?

• Aktívna bezpečnosť

  • • Technika jazdy
    • Tyč riadenia a riadidlá
    • Zrýchľovanie
    • Brzdenie
    • Zákruty
    • Ťažší terén a podmienky
    • Predvídanie a defenzívna jazda
    • Jazda medzi ľuďmi
    • Jazda medzi autami
    • Rohy, výjazdy, východy
    • Povrch

• Pasívna bezpečnosť

  • • Kolobežka a jej stav
    • Vhodnosť na danú misiu
    • Pravidelný servis a kontrola
    • Bezpečnostná výbava
    • Prilba
    • Rukavice
    • Obuv
    • Chrániče
    • Smerovky a osvetlenie
    • Kompresor
    • Nabíjanie a elektronika
    • Batéria
    • Nabíjanie
    • Požiar
    • Mechanické poškodenia a zásahy
    • Vlhkosť a voda

• Obsah
• • Technika jazdy
  • Tyč riadenia a riadidlá
  • Zrýchľovanie
  • Brzdenie
  • Zákruty
  • Ťažší terén a podmienky
  • Predvídanie a defenzívna jazda
  • Jazda medzi ľuďmi
  • Jazda medzi autami
  • Rohy, výjazdy, východy
  • Povrch
  • Kolobežka a jej stav
  • Vhodnosť na danú misiu
  • Pravidelný servis a kontrola
  • Bezpečnostná výbava
  • Prilba
  • Rukavice
  • Obuv
  • Chrániče
  • Smerovky a osvetlenie
  • Kompresor
  • Nabíjanie a elektronika
  • Batéria
  • Nabíjanie
  • Požiar
  • Mechanické poškodenia a zásahy
  • Vlhkosť a voda

Elektrická kolobežka je úplne iná

Technika jazdy

“Veď je to len kolobežka… O akej technike jazdy sa tu vôbec bavíme? Postavím sa a idem!” - No, nie je to až také jednoduché. Kolobežky dnes bez problémov dosahujú rýchlosti, ktoré v meste nie sú z dobrých dôvodov povolené ani autám a motorkám. Elektrická kolobežka je úplne iný typ vozidla a správa sa úplne inak ako čokoľvek iné na našich cestách a chodníkoch.

Elektrická kolobežka nemá nič spoločné s bicyklom! Ak viete dobre jazdiť na bicykli, nehovorí to nič o vašich schopnostiach jazdy na kolobežke. Kolobežka nemá veľké kolesá, ktoré vás stabilizujú gyroskopickým efektom. Keď dáte dole ruky z riadidiel na bicykli, ten pôjde naďalej rovno vďaka veľkým kolesám a ich gyroskopickému efektu. Ak to skúsite na kolobežke, rýchlo zistíte, že tá nemá zďaleka takú stabilitu v smere jazdy. Aj jazda s jednou rukou na riadidlách je na kolobežke nebezpečný experiment. Máte inak rozloženú váhu a kolesá oveľa bližšie pri sebe, preto sa kolobežka nebude nikdy správať rovnako, ako to poznáte z bicykla. Navyše na nej stojíte, takže váha je inak rozložená a je vždy celá iba na nohách. Pri jazde na bicykli je vaše ťažisko a ťažisko bicykla pomerne blízko pri sebe, čo veľmi pomáha stabilite. Pri kolobežke je to presne naopak. Vaše ťažisko a ťažisko kolobežky sú od seba vzdialené, preto sa kolobežka a vaše telo budú správať v hraničných situáciách rozdielne.

Tyč riadenia a riadidlá

Jazda na elektrickej kolobežke vyžaduje aktívnu prácu s celým telom a neustále presúvanie ťažiska. Kolobežka sa ovláda aj pomocou polohy tela, podobne ako motorka, alebo skúter. Je veľmi dôležité ako na kolobežke stojíte a ako prenášate ťažisko spredu dozadu a naopak, najmä počas zrýchľovania a brzdenia. Celá váha jazdca musí vždy spočívať iba na jeho nohách, podobne ako na skateboarde či snowboarde.

Riadidlá a tyč riadenia slúžia presne na to, ako sa volajú. Na riadenie. Preto nie sú konštruované a teda ani určené na to, aby držali váhu jazdca pri prudkom zrýchlení či brzdení. Toto je jedna z najčastejších chýb, ktorú robia aj skúsení jazdci. Akonáhle si uvedomíte, že zvierate riadidlá silou, že sa do nich zapierate alebo naopak na nich visíte, robíte niečo zle. Vždy si spomeňte, že riadidlá sú na riadenie. Preto pri zrýchľovaní na silných modeloch a pri brzdení na všetkých modeloch pracujte s polohou ťažiska a zotrvačnosť svojho tela kompenzujte naklonením dopredu pri zrýchlení a dozadu pri brzdení.

Dobre sa na svoju kolobežku pozrite. Je to vlastne platforma s kolesami a dlhá páka s riadidlami na konci. Spomeňte si zo strednej školy na Archimeda, ktorý pochopil prenos sily v páke a povedal slávnu vetu: ,,Dajte mi vo vesmíre pevný bod a ja pohnem celou Zemou.” Myslel tým, že ak by mal dosť veľkú páku, vlastnými silami by dokázal posunúť celú planétu. Vyslovenie princípu páky sa stalo rozhodujúcim zlomom vo vývoji vedy a technológie. Myslite preto na Archimeda a používajte tyč riadidiel a riadidlá iba na riadenie. Čo sa stane ak zatlačíte na páku (tyč riadenia) smerom dopredu? Kolobežka sa najprv zdvihne iba na predné koleso a potom sa celá pretočí dopredu, čo nemôže skončiť inak ako vašim pádom. Predstavte si jazdu na elektrickej kolobežke ako jazdu na skateboarde či snowboarde, kde tiež držíte váhu svojho tela iba na nohách.

Zrýchľovanie

Veľa silných modelov vie svojim zrýchlením prekvapiť aj skúsených jazdcov. Kombinácia veľkého krútiaceho momentu elektromotorov a malých koliesok vedie často k zrýchleniu, ktoré podvedome jazdca vystraší a ten sa ledva na kolobežke drží zavesený na riadidlách. To je však to najhoršie, čo môže urobiť, pretože tým sa ťažisko presúva ešte viac dozadu, viac a viac váhy je zavesenej na tyči riadenia a odľahčuje predné koleso. To vedie k horšej stabilite a strate kontroly nad kolobežkou. Ak aj jazdec nespadne a udrží sa, nadmerné namáhanie tyče riadenia a skladacieho mechanizmu kolobežku poškodzuje.

Nie je žiadna hanba si na začiatok nastaviť obmedzovač rýchlosti a na kolobežku a jej zrýchlenie si zvykať postupne. Všímajte si, či pri zrýchlení neťaháte za tyč riadenia a pokiaľ áno, postupne si hľadajte polohu, kedy dokážete plne zrýchľovať bez toho, aby ste si museli takto pomáhať. Výrazne tak zlepšíte svoju stabilitu a schopnosť mať kolobežku počas zrýchľovania plne pod kontrolou. Rovnako tak zabezpečíte dlhovekosť kolobežky. Ona sa vám odvďačí dlhými rokmi jazdenia bez problémov so skladacím mechanizmom a bez vŕzgania poškodených spojov a ložísk.

Fyziku neoklamete a telo jazdca bude vždy meškať za samotnou kolobežkou. To znamená že jazdec sa bude cítiť tak, že kolobežka spod neho “uteká”. Preto je vždy inštinktívna reakcia zavesiť sa za tyč riadenia, aby mi kolobežka “neušla”. Ako sme si už povedali, to je najhoršia možná reakcia. Predstavme si to ako jazdu v autobuse, keď vodič prudko pridá a my sa ničoho nedržíme. Ak stojíme čelom k smeru jazdy, nedokážeme sa udržať na nohách a spadneme. Ale ak sa postavíme k smeru jazdy bokom a pri zrýchlení sa zaprieme do “zadnej” nohy, celé to v pohode ustojíme aj bez držania. A takto podobne to funguje na kolobežke, kde máme naviac veľkú výhodu - to kedy začne zrýchľovať máme pod kontrolou my. Zrýchlovanie nás teda nemôže prekvapiť a vieme sa naň vopred pripraviť.

Brzdenie

Brzdenie, a najmä to prudké, patrí medzi tie najnebezpečnejšie prvky ovládania elektrickej kolobežky. Ak chcete zabrzdiť čo najefektívnešie a na hrane možností daného stroja, budete potrebovať veľa citu, pevné nervy a dobrú znalosť danej kolobežky. Oveľa lepšie je predvídať a nedostávať sa do situácií, kedy je maximálne brzdenie potrebné. Veľa samozrejme závisí od toho, ako kvalitnými brzdami je kolobežka vybavená, ale základný princíp je rovnaký.

Pri akomkoľvek prudkom brzdení platí, že telo jazdca sa bude pokúšať “predbehnúť” kolobežku. To má za následok u nepripraveného jazdca to, že sa inštinktívne oprie o tyč riadenia a časť svojej váhy prenesie na ňu. Tým si jednak ničí svoju kolobežku, keďže tyč riadenia nie je určená na opieranie, ale predovšetkým môže dôjsť k veľmi nebezpečnej situácii. Tyč riadenia v tomto prípade pôsobí ako veľká páka a odľahčí zadné koleso. To samozrejme vďaka tomu prestane priliehať k ceste, zablokuje sa a prestane brzdiť. Aj sa čiastočne cesty dotýka, stratí aj tak priľnavosť, pretože je zablokované a kolobežka stráca smerovú stabilitu. V extrémnych prípadoch tento problém pokračuje ďalej a jazdec svojou chybou spôsobí preklopenie celej kolobežky okolo predného kolesa a sám letí ďalej dopredu. V lepšom prípade pristane na nohy, v horšom na hlavu, alebo chrbát. Toto nie je žiadny teoretický príklad, ale vychádza to z praxe desiatok našich zákazníkov, ktorí chybnou reakciou pri prudkom brzdení takéto pády absolvovali. Nikomu sa nič vážne nestalo a kolobežky sme im opravili, ale to neznamená, že sa nie je potrebné naučiť správne a bezpečne brzdiť.

Fyziku neoklamete a telo jazdca bude vždy predbiehať samotnú kolobežku. To znamená že jazdec sa bude cítiť tak, že kolobežka síce brzdí ale jeho telo ide ďalej. Preto je vždy inštinktívna reakcia zaprieť sa do tyče riadenia, aby kolobežka nezastala bezo mňa. Ako sme si už povedali, to je najhoršia možná reakcia. Predstavme si to ako jazdu v autobuse, keď vodič prudko zabrzdí a ničoho sa nedržíme. Ak stojíme k smeru jazdy čelom, nedokážeme sa udržať na nohách a spadneme dopredu. Ale ak sa postavíme bokom k smeru jazdy a pri brzdení sa zaprieme do “prednej” nohy, celé to v pohode ustojíme aj bez držania. A takto podobne to funguje na kolobežke, kde máme veľkú výhodu - to kedy začne kolobežka brzdiť máme pod kontrolou my. Brzdenie teda nie je prekvapením a vieme sa naň predom lepšie pripraviť.

Zablokované koleso

Týmto sa však nástrahy prudkého brzdenia nekončia. Drvivá väčšina elektrických kolobežiek nemá tzv. ABS (niektoré áno) ako ho poznáme z áut či novších motoriek, čo má za následok úplné zablokovanie kolies pri brzdení, podobne ako na bicykli. Aj na bicykli je to nebezpečné, ten má však väčšiu stabilitu a kolesá. Na kolobežke je brzdením zablokované koleso ešte nebezpečnejšie.

Správanie kolobežky so zablokovaným kolesom

Ak máte zablokované zadné koleso, je to oveľa menej nebezpečné a okrem čiastočnej straty zadnej smerovej stability si to veľakrát ani nemusíte všimnúť. Počujete pískanie pneumatiky a kolobežka zvykne vybočiť zadným kolesom trošku doprava, alebo doľava. Výrazne si však znižujete životnosť zadnej pneumatiky a samozrejme tým, že je koleso v šmyku nemáte dobrú kontrolu nad jeho smerom. Musí sa však naďalej ťahať ďalej za predným, keďže to zablokované nie je, takže vybočenie nezvykne byť extrémne veľké.

Oveľa horší a nebezpečnejší stav je, pokiaľ si zablokujete predné koleso. To si všimnete okamžite. Najsilnejším prejavom je okamžitá tendencia kolobežky podšmyknúť sa doľava, alebo doprava. Koleso sa začne ťahať jedným smerom a zároveň sa snaží “ľahnúť” na cestu a riadidlá sa vám pokúšajú ujsť dole opačným smerom. Je to ako keby sa kolobežka pokúšala ľahnúť si okamžite a bez kompromisov doľava, alebo doprava. Tento stav veľmi dobre poznajú motorkári či vodiči, ktorí jazdia bez ABS (napríklad automobiloví pretekári). Sprievodným javom zvykne byť hlasné pískanie pneumatiky, na to sa však nespoliehajte, pretože na vlhkom, nespevnenom alebo zamrznutom povrchu sa to celé udeje v tichosti.

V oboch prípadoch platí, že zablokované koleso odmietne zabočiť a bude pokračovať rovno. Pokiaľ si preto niektoré z kolies zablokujete v zákrute, nestabilita sa ešte zhorší tým, že zablokované koleso bude pokračovať rovno von zo zákruty. Zadné sa bude “pokúšať vás predbehnúť” a sklz predného kolesa zapríčiní okamžitý pád. Úmyselným zablokovaním zadného kolesa v zákrute sa síce dá zastaviť v elegantnom “drifte”, čo často využívajú kaskadérski jazdci, ale to na cesty a chodníky určite nepatrí. Efekt je spôsobený tým, že zablokované koleso nemá potrebnú trakciu a správa sa “ako na ľade”.

Správna reakcia pri zablokovaní kolesa počas brzdenia

Vždy ide o napätú situáciu, pretože je spojená s maximálnym brzdením, ktoré má väčšinou samé o sebe stresujúci dôvod. Riešenie je veľmi neprirodzené a obvykle spravíte presný opak. Poriadne pridržíte brzdu, pretože váš mozog kričí: "Zastav, zastav!”. Ale jedinou správnou odpoveďou je brzdu jemne popustiť. Veľakrát stačí popustiť milimeter či dva a kolobežka sa okamžite vráti do normálu a skokovo sa vráti nazad stabilita. Dôležité je vždy popustiť tú brzdu, ktorá zablokovanie spôsobila, takže ak je zablokované zadné koleso, nepopustiť prednú a naopak. Teoreticky to znie viac než logicky a ako samozrejmosť, ale v praxi a v stresujúcej situácii však robíme chyby všetci.

Pozor si treba dať aj po uvoľnení kolesa, to sa totiž znovu rozbehne, získa trakciu a pokúsi sa vrátiť do predchádzajúceho stavu. To môže znamenať, že sa kolobežka vyberie iným smerom ako čakáte, alebo že vám hodí riadidlami na opačnú stranu. Je to normálne a s trochou praxe to už stačí iba “chytiť” a pokračovať v brzdení. Celý vyššie popisovaný proces nesmie trvať viac ako sekundu - dve. Väčšinou je urobený správne “inštinktívne” vďaka tomu, že mozog to už niekedy zažil a vie, čo treba urobiť. Ak nenastane korekcia predného zablokovaného kolesa takmer okamžite, väčšinou sa to končí pádom doľava, alebo doprava.

Tu preto nezostáva nič iné iba prax a pevné nervy. Na prvýkrát to neurobí správne skoro nikto. Ten kto zablokované koleso ešte nezažil to pravdepodobne neurobí na prvý pokus správne a buď spadne, alebo popustí brzdu až príliš a riskuje že nedobrzdí. Preto je veľmi dôležité vyskúšať si takéto brzdenie vopred v bezpečnom prostredí a byť potom lepšie pripravený v skutočnej núdzovej situácii.

Samozrejme, najlepšie je jazdiť bezpečne, s dostatočnou rezervou a odstupom. Väčšina jazdcov našťastie takúto situáciu nikdy nezažije. To však neznamená, že na ňu netreba byť pripravený.

Prevencia zablokovania kolesa

Inštruktori jazdy na motorke často používajú prirovnanie k vytláčaniu citróna alebo pomaranča. Je to dobré prirovnanie a platí na všetky brzdy, ktoré používajú páčku a dokážu zablokovať koleso. Brzdu preto stláčajte podobne ako keby ste vytláčali šťavu z citrónu. Síce rozhodne, ale s postupným nábehom a nie príliš prudko. Pokiaľ už cítite silný odpor, môže to znamenať že ste si zablokovali koleso, alebo ste k tomu blízko. V prípade, že sa kolobežka začína správať ako keby sa skutočne zablokovalo, jemne povoľte tlak na brzdovú páčku o niekoľko milimetrov. Je dôležité prispôsobiť brzdnú silu a nábeh brzdnej sily prostrediu, v ktorom brzdíte. Riziko zablokovania kolesa je oveľa vyššie na nespevnenom, vlhkom, studenom alebo zamrznutom povrchu. Prípadne ak je na ňom lístie, prach, piesok alebo iné nečistoty. V takýchto podmienkach je potrebné nechať si väčšiu rezervu a brzdiť menej prudko a menšou silou.

Odporúčanie na tréning

Ak chcete byť lepším jazdcom a pracovať na svojej bezpečnosti, nie je nič lepšie, ako si prudké brzdenie natrénovať v bezpečných podmienkach. Vyskúšajte si na bezpečnom mieste a s dobrou výbavou prudšie brzdenia z nižších rýchlostí a postupne hľadajte moment, keď začnete strácať kontrolu. Aplikujte vyššie uvedené rady a uvidíte, že to nie je až taká veda a že to začnete robiť podvedome. Ak cítite, že sa opierate o tyč riadenia, viete, že stále nemáte tú správnu polohu a že málo váhy prenášate dozadu a “na prednú nohu”. Zablokovanie kolesa môže rýchlejšie spôsobiť aj nespevnený povrch, napríklad na štrkovej ceste sa vám ho podarí zablokovať aj pri 5-10 km/h a môžete svoje reakcie trénovať pri bezpečných rýchlostiach. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku platí aj pri tréningu núdzového brzdenia. Nezabudnite však na vhodnú bezpečnostnú výbavu, najmä prilbu, pevnú obuv a chrániče.

Typy často používaných bŕzd a ich špecifiká

Každý typ bŕzd má svoje špecifiká. S brzdami na svojej kolobežke sa čo najskôr zoznámte a vyskúšajte si z času načas plné brzdenie v bezpečných podmienkach. Zistíte tak, ako sa bude kolobežka správať keď ju budete potrebovať čím skôr zastaviť. Dobre si zapamätajte, ktorou páčkou brzdíte predné a ktorou zadné koleso. Je to veľmi dôležité, pretože kým zablokovanie zadného kolesa väčšinou nespôsobí vážny problém a vy rýchlo zastavíte, zablokovanie toho predného spravidla vedie k pádu. Dávajte si pozor najmä ak používate viacero typov kolobežiek a vždy myslite na to, aké brzdy máte na každom modele k dispozícii.

Elektromagnetická (rekuperačná brzda)

Je to úžasná moderná technológia. Predlžuje dojazd, je bezúdržbová a vie brzdiť až prekvapivo silno, ale brzdí s iným priebehom ako klasická mechanická brzda. Brzdná sila sa inak dávkuje a často je menej efektívna v nízkych rýchlostiach. Podľa našich meraní s pomocou bubnovej aj kotúčovej brzdy vždy zastanete o niečo rýchlejšie. Preto si pri elektromagnetickej brzde určite nechávajte väčšiu rezervu a jazdite s rozumom. Výhodou tejto brzdy je, že koleso zablokuje iba veľmi výnimočne, a preto je riziko zablokovaného kolesa výrazne menšie. Nevyžaduje žiadnu údržbu a po opakovanom brzdení vždy poskytne rovnaký priebeh a silu brzdenia. Pred tým, než sa na takejto kolobežke pustíte z kopca, vždy skontrolujte či je zapnutá, pretože vypnutá kolobežka brzdiť nebude. Týka sa to aj úplne vybitej kolobežky, ktorá sa už nechce zapnúť.

Nožná (nášľapná) brzda

Väčšinou používaná na ultraľahkých modeloch a výhradne na zadnom kolese. Pracuje na rovnakom princípe ako brzdy na malých neelektrických kolobežkách, kedy sa blatník nohou pritlačí priamo o pneumatiku a tým ju brzdí. Znie to možno primitívne, ale pomerne dobre to funguje a po troške cviku je možné zadné koleso bez problémov dostať do šmyku. Vtedy kolobežka stráca bočnú stabilitu a pokiaľ to urobíte v zákrute, zadok začne predbiehať predok. Tento spôsob brzdenia vyžaduje zvyk a horšie sa dávkuje. Nožná brzda je vhodná na pomoc prednej brzde pri núdzovom brzdení a pribrzďovanie v nízkych rýchlostiach. Efektivitu brzdenia je možné zvýšiť prenesením ťažiska čo najviac dozadu. Tento spôsob brzdenia spôsobuje rýchlejšie opotrebovanie zadného kolesa, preto ho treba pravidelne kontrolovať.

Bubnová brzda

Mnohými podceňovaný spôsob brzdenia, pretože bubnové brzdy sa prestali používať v moderných autách. Je však rozdiel zabrzdiť 1300 kg auto a 30 kg kolobežku. Bubnová brzda má v reálnom svete množstvo výhod nad kotúčovými brzdami. Okrem extrémne výkonných kolobežiek môže byť dokonca lepšou voľbou. Výhodou bubnovej brzdy je najmä nižšia náročnosť na údržbu a nastavenie. Kolobežky majú oproti bicyklom brzdy tesne pri zemi a preto trpia častejším znečistením, ktoré môže mať vplyv na priebeh brzdenia. Bubnová brzda je však uzavretá, preto je výborne chránená voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Celé nastavenie brzdy spočíva v dotiahnutí nastavovacej skrutky na brzdovej páčke, aj to stačí urobiť iba občas. To, že je skrutku potrebné dotiahnuť spoznáte podľa toho, že kolobežka nebrzdí hneď po stlačení brzdovej páky a teda časť chodu brzdovej páky nespôsobuje brzdenie. Celý proces nastavenia zaberie asi 10 sekúnd a nie sú naň potrebné žiadne nástroje. Preto je vhodná pre tých, ktorí majú záujem o kolobežku, na ktorú sa postavia a môžu jazdiť, bez potreby častého servisu. Tým, že je brzda chránená a uzavretá nehrozí, že si ju poškodíte pri preprave, páde a podobne. Výmenu brzdového obloženia odporúčame nechať na odborný servis. Ide o najlepšiu voľbu pre kolobežky do maximálnej rýchlosti cca 40 km/h a pre jazdcov bez extrémnych športových ambícií. Pri bežnom používaní zabrzdí rovnako dobre ako jej diskové konkurentky. Jej nevýhodou je slabšie chladenie a preto nie je vhodná na pravidelné prudké brzdenie z vysokých rýchlostí. Čím je totiž brzdové obloženie horúcejšie, tým horšie brzdí. Pri opakovanom brzdení bez dostatočného dochladenia klesá jeho efektivita. Bubnová brzda nie je znakom šetrenia výrobcu. Aj renomované značky začínajú opäť používať pri mestských modeloch bubnové brzdy na základe dlhoročných skúseností.

Mechanická (lanková) kotúčová brzda

Kotúčová brzda je používaná takmer všade okolo nás, na autách, motorkách aj bicykloch. Ide o veľmi efektívny spôsob brzdenia, ktorý vďaka dobrému chladeniu dokáže opakovane zastaviť z vyšších rýchlostí. Brzdový kotúč nie je zakrytovaný a vzduch ho tak dobre chladí. Mechanická verzia patrí medzi lacnejšie riešenia, ktoré však stačia väčšine používateľov. Nevýhodou je trošku horšia odozva lanka oproti hydraulickému prenosu brzdnej sily, ktorý je efektívnejší a rýchlejší. Výhodou je najmä nižšia cena a jednoduchšie nastavenie - nie je potrebné kontrolovať brzdovú kvapalinu a odvzdušňovať ju. Nastavuje sa podobne jednoducho ako bubnová brzda, ale je potrebné ju nastavovať častejše. Častým problémom býva najmä zvlnený kotúč, ktorý u lacnejších verzií nebýva stavaný na športovú jazdu a tvrdšie zaobchádzanie. Zvlnenie sa potom prejavuje nerovnomerným brzdením, “hádzaním” kolesa aj brzdovej páčky a “šušťaním” kotúča za jazdy aj pokiaľ nebrzdí. Ku zvlneniu kotúča dochádza najčastejšie mechanicky, keď kolobežku položíte na bok a jej váha sa oprie o kotúč. Stať sa to môže napríklad aj pri preprave v kufri auta, prípadne kotúč udrie do rohu steny pri tlačení. Rovnako k tomu môže dôjsť pri prudkom ochladení z vysokej teploty, ak s rozhorúčenou brzdou prejde jazdec cez mláku. Častým dôvodom zvlnenia kotúča je aj situácia, pri ktorej jazdec urobí niekoľko prudkých brzdení, čím sa kotúč príliš zohreje a potom jazdec zostane stáť so stlačenou brzdou. Tá vyvíja tlak na hornú časť kotúča a ten nerovnomerne chladne a zohýba sa. Preto je vždy dobré kotúče dochladiť rovnomernou jazdou, napríklad 20 km/h, bez ďalšieho brzdenia. To platí nielen pre kolobežky, ale aj autá, či bicykle. Vo všeobecnosti platí, že lankové kotúčové brzdy majú slabšie (lacnejšie) kotúče a brzdové doštičky kvôli udržaniu nízkej ceny. Pokiaľ sa vám kotúče často zvlnia a ste si istý, že to nespôsobujete štýlom jazdy a zaobchádzaním s kolobežkou, môže pomôcť výmena kotúča za iný od iného výrobcu, prípade aj za trošku hrubší kotúč.

Hydraulická kotúčová brzda

Pre hydraulickú kotúčovú brzdu platí v princípe to isté ako pre lankovú, preto stačí poukázať na rozdiely. Hlavným rozdielom je to, že brzdnú silu z brzdovej páčky neprenáša lanko v bovdene, ale brzdová kvapalina hydraulicky. Tá má rýchlejšiu a rovnomernejšiu reakciu, pretože kvapalina je nestlačiteľná. Z tohoto dôvodu musia byť použité kvalitnejšie komponenty, čo sa samozrejme odrazí na cene. Nevýhodou je zložitejšia údržba. Treba sledovať prípadný postupný únik brzdovej kvapaliny (slzenie) a občas preventívne brzdovú kvapalinu úplne vymeniť. Časom do seba dokáže absorbovať vlhkosť a tým zhorší svoje vlastnosti. Nebezpečný jav pri hydraulických brzdách je tzv. zavzdušnenie brzdového systému. Dochádza k nemu vtedy, ak sa do kvapaliny dostane čo i len malá bublinka vzduchu. Ten je stlačiteľný, a preto brzdová páčka nepritláča iba brzdové doštičky ku kotúču, ale stláča vzduch v brzdovom systéme. To sa prejaví “mäkkou” brzdovou páčkou a výrazne horším brzdením. V tomto prípade je potrebné odvzdušniť brzdový systém podľa návodu, väčšinou pomocou na to určeného ventilu, ktorým sa postupným stáčaním brzdovej páčky vytlačí vzduch von zo systému. Vzduch sa bude vždy držať v najvyššom bode systému, preto je odvzdušnenie pomerne jednoduchý proces. Ak si však nie ste istý, najbezpečnejšie je ísť s tým do servisu a nechať si tam tento proces ukázať. U niektorých modelov s hydraulickými brzdami dôjde k zavzdušneniu systému ak kolobežku uložíte “hore kolesami” napríklad pri preprave, preto je tieto modely lepšie vždy prepravovať kolesami nadol. Pozor si treba dať pri úplne novej kolobežke po vybratí z krabice, pretože neviete ako bola prevezená a systém môže byť zavzdušnený. Preto novú kolobežku vždy pred prvou jazdou dôkladne skontrolujte a brzdy vyskúšajte, najmä ak sú hydraulické. Ide stále o ten najefektívnejší spôsob brzdenia na opakované brzdenie z vysokých rýchlostí, pretože má najlepšiu odozvu a poskytuje najprecíznejšiu kontrolu nad brzdným účinkom. Nie každý jazdec ich však dokáže využiť naplno.

Hybridná kotúčová brzda

O kotúčových brzdách bolo už vyššie povedané dosť, ale pre poriadok ešte spomenieme, že existujú aj brzdy hybridné. Používa ich napríklad model SXT Ultimate LITE. Ide o systém, kde brzdnú silu z páčok prenesie najprv lanko, ktoré končí v brzdiči. Ten je naplnený brzdovou kvapalinou, vďaka ktorej je sila ďalej prenášaná na brzdové doštičky hydraulicky. Znie to zvláštne, ale nie je to zlý nápad. Eliminuje to časť problémov so zavzdušnením brzdového systému, ktorými trpí veľa modelov, keďže hydraulický systém je oveľa kratší a lepšie uzavretý. Tento systém tak kombinuje výhody oboch systémov, pričom minimalizuje niektoré nevýhody. Najefektívnejší spôsob brzdenia na opakované brzdenie z vysokých rýchlostí je však stále ten čisto hydraulický, pretože má najlepšiu odozvu a poskytuje najprecíznejšiu kontrolu nad brzdným účinkom.

Kombinované brzdy

Kombinované brzdy sú také, ktoré kombinujú viacero bŕzd na jednom kolese. Nejde však o hybridný lankovo / hydraulický spôsob opísaný vyššie. Spravidla ide o kombináciu elektromagnetického (rekuperačného) a mechanického spôsobu brzdenia. Hlavnou výhodou je šetrenie mechanickej brzdy, pretože časť spomalenia zabezpečí motor a mechanické brzdy dielo len dokončia. Nevýhodou je horšia kontrola nad priebehom brzdenia, pretože jazdec nemá kontrolu nad každou brzdou zvlášť. Ovláda iba mechanickú časť a o tej rekuperačnej / elektromagnetickej rozhoduje riadiaca jednotka. Silu pribrzďovania je väčšinou možné na týchto modeloch čiastočne nastaviť v menu displeja kolobežky. Ide o dobré riešenie pre kolobežky, ktorých cieľom je preprava na dlhé vzdialenosti bez športových ambícií. Výsledkom je, že kolobežka trávi trošku menej času v servise a vydrží bez údržby dlhšie vzdialenosti.

V-Brzdy

Používa ich napríklad model Quick 3 od Inokim a sú známe skôr z bicyklov strednej triedy. Tento systém prenáša silu od brzdovej páčky lankom a nastavuje sa podobne ako mechanická kotúčová brzda. Nepritláča však brzdové doštičky na kotúč, ale pritláča brzdové platne priamo na koleso. Tým dostanete vizuálnu kontrolu, koľko brzdového materiálu je ešte k dispozícii. Ich nevýhodou je hlavne výzor a to, že sú pomerne veľké - na malom kolese zavadzajú. Sú preto vhodnejšie skôr na väčšie kolesá. Kvôli ich výzoru sú používané na kolobežkách pomerne zriedkavo a boli nahradené bubnovými alebo kotúčovými brzdami.

Len jedna brzda

Pomerne veľa ľahkých a lacných kolobežiek má iba jednu brzdu na zadnom alebo prednom kolese. Napríklad model ZERO 8 má brzdu iba vzadu a predné koleso nie je nijak brzdené. Toto riešenie pomáha znížiť cenu a váhu kolobežky, ale samozrejme je najmenej bezpečné. Neexistuje redundancia v brzdení a brzdná dráha je spravidla dlhšia ako pri modeloch s brzdenými oboma kolesami. Ak máte takúto kolobežku, je dôležité predvídanie a tiež mať dostatočnú rezervu pre prípad nepredvídateľnej situácie. S takýmito modelmi odporúčame vždy jazdiť pomalšie a opatrnejšie. Rýchlosti nad 20 km/h je vhodné dosiahnuť iba za výbornej viditeľnosti okolo seba, napríklad na dlhej cyklotrase kde nehrozí, že vám niekto vbehne do cesty.

Zákruty

Odbočenie a jazda v zákrute na elektrickej kolobežke sú závislé od rýchlosti. V rýchlostiach blízkych chôdze veľmi nie je čo riešiť. Stačí natočiť riadidlami v smere zákruty a kolobežka poslušne odbočí kde potrebujeme. Situácia sa však rýchlo zmení keď zvýšime rýchlosť a do riadenia kolobežky vstúpi gyroskopický efekt roztočených kolies, odstredivá sila a zotrvačnosť.

Zatáčanie na kolobežke sa počas jazdy deje dvoma spôsobmi. Otočením predného kolesa pomocou riadidiel a vo vyšších rýchlostiach pomocou nakláňania, podobne ako na motorke. Čím rýchlejšie v zákrute pôjdete, tým viac je potrebné sa nakloniť. Fyzika sa oklamať nedá a na vaše telo bude pôsobiť odstredivá sila a tiež zotrvačnosť. Ak by ste sa na kolobežke nenaklonili a snažili sa odbočiť napríklad doľava, odstredivá sila by vás začala ťahať doprava (von zo zákruty) a na kolobežke by sa dalo iba ťažko udržať. Nakláňaním smerom dnu do zákruty môžete odstredivú silu neutralizovať a bezpečne prejsť zákrutou.

Poloha v zákrute

• Fyzika za náklonom

  Prečo naklonenie kolobežky spôsobí, že tá nespadne, ale začne odbáčať?

  Pokiaľ by kolobežka stála na mieste - jednoducho by pri náklone spadla, pretože jediná významná pôsobiaca sila bude gravitácia a jej ťažisko sa ocitne mimo podstavy. Keďže sa však kolobežka pri jazde hýbe nezanedbateľnou rýchlosťou, tá pôsobí tak, že kolobežka stojí smerom hore (vďaka gyroskopickým efektom otáčajúcich sa kolies) a pri náklone odbočí (vďaka efektu gyroskopickej precesie), pričom náklon zároveň dorovnáva pôsobiacu odsredivú silu. Keď budete otáčať roztočeným kolesom, vďaka gyroskopickej precesii sa roztočené koleso samé nakloní do vnútra pomyslenej zákruty. Ak si to predstavíme naopak tak, že roztočené koleso najprv nakloníme do vnútra pomyslenej zákruty, vďaka tomu istému javu začne zatáčať smerom dovnútra.

  ---

  

  Prečo sa teda všetky dvojkolesové vozidlá musia v zákrute nakláňať?

  Ide o udržanie rovnováhy proti odstredivej sile. Tá vždy pôsobí vonku zo zákruty a kolobežka s jazdcom ju vyrovnajú práve vďaka náklonu opačným smerom. Rovnováha medzi gravitačnou silou a odstredivou silou potom zabezpečí stabilitu a jazdec nespadne napriek tomu, že ak by bol rovnako naklonený a nehýbal sa po krivke zákruty, spadol by. Oveľa detailnejšie je celá táto fyzika popísaná na stránke na Wikipedii a podrobnosti o gyroskopickej precesii sú rozpísané na tejto stránke. Z pohľadu jazdca je podstatné zmieriť sa s tým, že ak chce prejsť zákrutu vo vyššej rýchlosti, bude sa musieť zodpovedajúco nakloniť, a že ak sa nakloní menej, tak kolobežka sa bude musieť nakloniť o to viac, čo nie je bezpečný spôsob prejazdu zákrutou.

Ťažší terén a podmienky

Jazda v teréne a v ťažších podmienkach môže byť výzvou aj pre skúsených jazdcov. Preto som spísal niekoľko rád, ktoré môžu pomôcť zvýšiť vašu bezpečnosť a tým aj radosť z jazdy.

Mokrý alebo vlhký povrch

• model Aladin (SHMÚ)
• model Aladin (ČHMÚ)
• koponyeg.hu
• Yr.no

Väčšina kolobežiek nemá oficiálne žiadnu vodeodolnosť, a to ani voči tečúcej vode. Návody jasne uvádzajú v takýchto podmienkach nejazdiť. Nie len kvôli vlastnej bezpečnosti, ale aj kvôli tomu, že poškodenie vodou nie je predmetom reklamácie a nová elektronika, či batéria sú dosť drahé. Preto po mokrom povrchu nejazdite. Na Slovensku je veľmi dobrý zdroj krátkodobých predpovedí model ALADIN od SHMÚ. V ČR môžete skúsiť model ALADIN od ČHMÚ. V Maďarsku je to server koponyeg.hu. Všeobecne pomerne presné predpovede na územie ČR, SR, Maďarska aj Ukrajiny má server Yr.no (web Nórskeho meteorologického ústavu). Ak je ráno už mokro, alebo je ráno predpoveď na daný deň dážď, najbezpečnejšie je pre vás aj pre kolobežku zvoliť iný spôsob prepravy.

Pozor!

Ak sa rozhodnete vyššie uvedené informácie ignorovať, riskujete porušenie záruky a tiež vlastnú bezpečnosť. Keď napriek všetkému musíte ísť, odporúčam výrazne spomaliť.

Kolobežka bude oveľa horšie brzdiť a najmä oveľa horšie zatáčať. Zákrutu, ktorú zvyknete jazdiť v 30 km/h prejdite v daždi maximálne v rýchlosti 10 km/h, pretože zmes vody a prachu, či popadaného lístia je veľmi šmykľavá. Nehovoriac o oleji z áut, ktorý sa vďaka vode dostane z asfaltu hore na povrch. Okrem nižšej rýchlosti nezabudnite zapnúť svetlá, predné aj zadné, pretože ostatní účastníci premávky majú zhoršené videnie a nemusia si vás všimnúť ani za dňa. Ak sa rozhodnete pokračovať v jazde, na chvíľu zastavte a skontrolujte, či máte správne uzavretý konektor nabíjania kolobežky a tiež USB konektor na displeji, ak je ním kolobežka vybavená. Často totiž voda natečie do elektroniky práve pre to, že po nabíjaní kolobežkári tieto konektory nedostatočne uzavrú.

Niektoré kolobežky prežijú tečúcu vodu, ale takmer žiadna nezvládne ponorenie, alebo silný prúd vody. Uvedomte si preto, že vaša kolobežka (až na výnimky) nie je vhodná na jazdu v daždi, alebo po mokrej ceste. Riskujete trvalé poškodenie elektroniky, ktoré sa vôbec nemusí prejaviť okamžite po dlhšej jazde v daždi. Voda totiž často zatečie do elektroniky v malom množstve, čím sa zvýši vlhkosť a začne proces oxidácie. Môže trvať aj týždne, kým sa prejaví poruchou. Najnebezpečnejšia je jazda cez mláky, pretože v rýchlosti často nie je vidieť ich hĺbka a tiež čo je na ich dne. Môže tam byť hlboká diera či prilepené lístie, ktoré sa šmýka. Akonáhle prejdete cez mláku, nejde už totiž o tečúcu vodu, ale vodu pod tlakom, ktorá sa dokáže cez tesnenia ľahko dostať do vnútra kolobežky, a zároveň o ponorenie, na ktoré nie sú ani kolobežky so zvýšenou vodeodolnosťou certifikované. Preto platí, že jazda cez mláku je veľmi zlým nápadom na úplne všetkých elektrických kolobežkách. Jazda v daždi, alebo tesne po ňom je veľmi zlým nápadom z pohľadu bezpečnosti jazdy a na väčšine kolobežiek aj z pohľadu dlhodobej spoľahlivosti či porušenia záručných podmienok. Preto je všeobecne dobrým odporúčaním vyhýbať sa jazde po mokrej ceste a ak to nie je možné, tak jazdiť výrazne pomalšie a vždy mimo mlák. Netreba zabudnúť ani na fakt, že väčšina kolobežiek nemá funknčné blatníky, takže akékoľvek nečistoty z cesty nájdete následne na svojom chrbte.

Pokiaľ na svojej kolobežke spozorujete po jazde v daždi, alebo po mokrom povrchu čokoľvek nezvyčajné, alebo počujete neobvyklé bzučanie alebo iné zvuky, okamžite ju vypnite a odneste do servisu. Ak voda prenikla až do elektroniky, môže to viesť k nebezpečnému skratu, požiaru alebo poškodeniu systému elektromagnetického brzdenia. Opatrnosť je na mieste aj pri kolobežkách s certifikáciou proti tečúcej vode, pretože tesnenia môžu byť poškodené dlhodobými vibráciami, pôsobením vzduchu, soli z ciest a podobne. Navyše pri prejazde mlákou vo vyššej rýchlosti sa už nedá hovoriť o tečúcej vode, pretože voda striekajúca od kolesa je pod výrazne vyšším tlakom, ako má bežný dážď.

Ak chcete vidieť reálne dôsledky preniknutia vlhkosti do kolobežky, pozrite si časť o nabíjaní a batériách, najmä o vplyve vlhkosti.

Jazda po nespevnenom povrchu

Pokiaľ máte kolobežku, ktorá je na to stavaná, môžete si bezpečne užívať jazdu po nespevnenom povrchu, ako sú napríklad poľné cesty, tráva, lesné cesty a podobne. Vhodné sú na to najmä kolobežky s odpružením, vhodnými pneumatikami (existujú cestné, semi-offroadové a offroadové pneumatiky), dostatočným výkonom a veľkosťou kolies od 10 palcov. Jazda v teréne je veľmi zábavná a poučná, pretože umožňuje ľahšie nájsť limity seba aj kolobežky. Ak máte na to vhodnú kolobežku, ide o fantastický spôsob ako stráviť čas s priateľmi.

Základom pre jazdu na nespevnenom povrchu je nechať kolobežku vybrať si samu tú presnú trasu. Pokiaľ budete silou zvierať riadidlá a prenášať na ne svoju váhu, zhoršíte si stabilitu a ľahšie spadnete. Netlačte na riadidlá, len ich zľahka pridržiavajte a nechajte ich v rukách akoby tancovať. Ak sa počas jazdy pristihnete pri tom, že visíte alebo tlačíte na tyč riadenia a silno zvierate riadidlá, skúste spomaliť a trošku sa zrelaxovať. Uvidíte, že ak necháte veciam voľnejší priebeh, kolobežka si sama vyberie stabilnejšiu cestu. Samozrejmosťou by mala byť kvalitná bezpečnostná výbava, prilba, pevná obuv a chrániče. Pri jazde v teréne je lepšie nejazdiť sám, ale zobrať so sebou kamaráta. Ak spadnete, alebo si nejako kolobežku poškodíte, kamarát vám pomôže a nebudete sa musieť z lesa vracať sami a tlačiť ťažkú kolobežku aj 20 km. Nehovoriac o prípadne nutnej prvej pomoci po páde.

Ak je povrch veľmi sypký preneste viac váhy dozadu a odľahčite trošku predné koleso. Veľmi to pomôže plynulejšiemu prejazdu, obzvlášť ak máte kolobežku s dvomi motormi alebo zadným náhonom. Zdá sa to trošku neintuitívne, ale vďaka preneseniu ťažiska viac dozadu sa predné koleso prestane tak hlboko zabárať a získa lepšiu prejazdnosť a stabilitu.

Pri jazde z prudkého kopca pomáha presunúť čím viac váhy dozadu, podobne ako pri prudkom brzdení. Ak na pribrzďovanie dole kopcom stačí zadná brzda, jej použitie je oveľa bezpečnejšie ako súčasné použitie aj prednej brzdy. Prípadný šmyk nespôsobí pád. Pokiaľ sa kolobežka nebezpečne rozbieha napriek brzdeniu zadnou brzdou, opatrne pridajte aj tú prednú. Pokiaľ sa začne koleso šmýkať a kolobežka naďalej zrýchľuje, najlepšie je nečakať kým sa rýchlosť ešte zväčší a jednoducho zoskočiť. Radšej teraz, ako keď pôjdete o 20 km/h rýchlejšie.

Pri jazde do prudkého kopca je potrebné presunúť čím viac váhy dopredu, podobne ako pri prudkom zrýchlení. Počítajte s možnosťou, že začne koleso prešmykovať na mieste a kopec sa nepodarí vyjsť až hore. V takom prípade je najlepšie pustiť plynovú páčku, zoskočiť, kolobežku držať za riadidlá, pomaly ju otočiť a spustiť sa nazad dole. Špeciálne ak máte pohon (aj) zadného kolesa, je dôležité pred zoskočením pustiť plynovú páčku, aby sa vám kolobežka nepostavila “na zadné” a nevytrhla sa z rúk, prípadne vás nepotiahla za sebou.

S ničím to však netreba preháňať a vždy myslite na to, že kolobežka nie je terénna motorka (kroska) a nie je stavaná na drsné zaobchádzanie v teréne. Ak napríklad pri skoku poškodíte rameno, uloženie alebo pruženie, nebude to uznané ako reklamácia a opravu budete musieť zaplatiť. Výrobca totiž presne vie, koľko jednotlivé komponenty znesú a podľa typu poškodenia na prvý pohľad príde na to, či tlmič išiel na doraz, alebo aká sila bola vyvinutá na rameno.

Jazda v tme a hmle

Ešte som nevidel kolobežku, ktorej štandardné osvetlenie by stačilo na svižnú a dlhodobú jazdu v zlých svetelných podmienkach. Väčšina “sériového” osvetlenia na kolobežkách je určená skôr na to, aby ostatní videli vás a nie aby ste vy videli dobre vo vyššej rýchlosti po tme. Preto veľmi odporúčam nespoliehať sa iba na sériové osvetlenie a keď plánujete dlhšie jazdy po tme, investujte do kvalitného dodatočného osvetlenia s vlastným, nezávislým napájaním. A ak to myslíte naozaj vážne, tak rovno do dvoch. Nezávislosť dodatočného osvetlenia je totiž ďalším podstatným zvýšením bezpečnosti jazdy v noci. Na riadidlách zvykne byť dosť miesta a keď aj nie, nezabudnite, že na upevnenie ďalších doplnkov fantasticky poslúži aj samotná tyč riadenia. Výborným doplnkom môže byť prilba s osvetlením, prípade aj so smerovkami a tiež klasické bicyklové zadné blikačky, ktoré si môžete pripevniť o oblečenie, alebo batoh.

Ak pôjdete v hmle, prečítajte si prosím aj časť o jazde na mokrom povrchu, pretože ten bude určite vlhší než býva zvyčajne.

Jazda s bremenom

Či už je to nákup, notebook alebo vrece piesku z Hornbachu, zle rozložená váha určite ovplyvní vašu jazdu. Najhoršie riešenia sú košíky, či tašky zavesené na riadidlách. Iste, malý niekoľko kilogramový nákup zvládnu, ale vaša stabilita bude prudko zhoršená vďaka ich zotrvačnosti. Stačí, že odbočíte napríklad doľava a vďaka zotrvačnosti obsah košíka, alebo celá taška budú ťahať doprava. To môže vyústiť až k rozkmitaniu predného kolesa. To nie je nič príjemné a ani bezpečné, pretože nemáte kontrolu nad ťažiskom, ktoré sa neustále presúva zo strany na stranu. Preto akýkoľvek náklad patrí do batohu na chrbát. Tam je stabilnejší, nelieta zo strany na stranu v zákrutách a ovládate ho spolu s polohou svojho tela. Tiež si dajte pozor, aby ste s nákladom nepresiahli maximálnu povolenú váhu na svojej kolobežke, pretože extrémne trpia ložiská, tlmiče a ďalšie komponenty. V prípade väčších nerovností na ceste môže dôjsť k prasknutiu až zlomeniu niektorých častí kolobežky.

Nízke teploty

Nízke teploty nie sú dôvodom nejazdiť na elektrickej kolobežke, pokiaľ je sucho. Veľa jazdcov jazdí celoročne a tak je to správne. Treba sa vhodne obliecť, určite si dať hrubé rukavice, pretože skrehnuté prsty nemajú takú silu a presnosť pri ovládaní bŕzd. Prilba musí mať prednosť pred čiapkou, takže ak sa vám ju nepodarí nasadiť, radšej si kúpte zateplenú prilbu, než ísť bez nej. Myslite na to, že nízke teploty síce nepoškodzujú Li-Ion batérie, ale spomaľujú v nich niektoré procesy a z batérie sa tak nedá využiť celá jej kapacita. Preto ak necháte kolobežku vonku na chlade, neposkytne vám svoj bežný dojazd. Ten môže byť v krutej zime aj o 30-40 % menší ako v lete. S nižšou kapacitou treba počítať, aby ste nezostali niekde visieť na pol ceste s vybitou batériou.

Ďalej si treba uvedomiť, že nemáte zimné pneumatiky ako majú autá, a preto je pravdepodobné, že zmes pneumatiky bude oveľa tvrdšia ako v lete. To vedie k dlhšej brzdnej dráhe a horšej priľnavosti v zákrutách, preto jazdite o niečo pomalšie. Odporúčam prečítať si aj sekciu o jazde na mokrom povrchu a daždi. Týka sa to aj zimy - ak je mokro a chladno, najlepšie je nejazdiť a to hneď z viacerých dôvodov. Na ľade samozrejme kolobežka nebude brzdiť vôbec a ak sa pokúsite na ľade odbočiť, spravidla sa to skončí pádom. Ak sa náhodou v zime dostanete na zľadovatelú plochu (napríklad zamrznutú mláku), jediné čo môžete urobiť aby ste nespadli je pokračovať v smere, v ktorom ste sa na danú plochu dostali. Nepomôže ani brzdenie a určite nie pokus zmeniť smer jazdy.

Techniky a stratégie

Predvídanie a defenzívna jazda

Defenzívna jazda je jazda za použitia takých techník a stratégií, ktoré minimalizujú riziko a pomáhajú sa vyhnúť nehodám, primárne vďaka predvídaniu nebezpečných situácií. Ide o jazdenie s cieľom chrániť život, čas a peniaze napriek okolitým podmienkam a správaniu ostatných ľudí. Takáto jazda vyžaduje viac, ako iba poznanie pravidiel cestnej premávky a správnej techniky jazdy. Cieľom je aby jazdec predvídal nebezpečné situácie spôsobené nielen okolitými podmienkami, ale aj chybami iných vodičov, jazdcov či chodcov. Ako keby ste jazdili s vedomím, že všetci ostatní určite urobia nejakú chybu.

Hlavnými princípmi tejto techniky sú:

• Kontrola vlastnej rýchlosti.
• Pozerať čím viac dopredu a očakávať nepravdepodobné.
• Byť na pozore a sústredený, nerozptylovať svoju pozornosť.
• Pripravenosť na všetky druhy akcií a reakcií iných vodičov, jazdcov a chodcov.
• Neočakávať od ostatných, že urobia to, čo by ste na ich mieste urobili vy.
• Sledovanie a rešpektovanie ostatných jazdcov, vodičov a chodcov.
• Udržiavanie bezpečnej vzdialenosti.
• Zmeniť techniku jazdy podľa podmienok počasia a kvality povrchu cesty.
• Upraviť svoju rýchlosť pred prejazdom zákruty tak, aby v nej nebolo potrebné brzdenie.

Defenzívna jazda

Všetko potrebné pre bezpečnú jazdu máte vo vlastnej hlave.

Ak si budete všímať a aj vnímať svoje okolie, začnete lepšie predvídať a spomaľovať ešte pred tým, ako zistíte, že musíte úplne zastaviť. Nikdy nejazdite na jednej kolobežke vo dvojici. Elektrická kolobežka je veľmi citlivá na rovnováhu a vy nemáte žiadnu kontrolu nad svojím spolujazdcom. Kolobežky na to nie sú konštrukčne stavané a aj najmenšia chyba (nemusí byť vaša) môže spôsobiť vážny pád. Na riadenie kolobežky potrebujete obe ruky! Neskúšajte jazdiť iba s jednou, napríklad zdvihnúť hovor na telefóne, pretože ak nastane oscilácia predného kolesa, pri asymetrickom úchope riadidiel ju nedokážete zastaviť (autor textu hovorí z vlastnej skúsenosti).

Jazdite s empatiou a pochopením ostatných okolo seba. Cesta nie je iba vaša tak sa o ňu podeľte. Vždy je lepšie ísť o trošku pomalšie, ako o trošku rýchlejšie. Poďakujú sa vám aj tí, ktorí sa elektrických kolobežiek boja, preto jazdite s rozumom a zodpovedne. Adrenalín nepatrí na cesty ani na chodníky. Najdôležitejšie je vrátiť sa vždy bezpečne domov a nikoho pri tom nezraniť ani neohroziť. Jazdite vždy takou rýchlosťou, aby ste vedeli zastaviť na vzdialenosť, na ktorú vidíte.

Nejazdite pod vplyvom alkoholu. Je to veľmi lákavé, skočiť na pivo s kamarátmi a namiesto taxíku sa odviezť na kolobežke, ale rovnako ako za volantom auta, aj za riadidlami kolobežky zhoršuje alkohol vaše vnímanie a reakčnú dobu.

Správanie za volantom

Vo všeobecnosti platí, že aký človek ste, tak sa správate aj za volantom, či za riadidlami elektrickej kolobežky. Preto už z diaľky vidno, kto je kto len podľa spôsobu, akým jazdí. Aký človek ste vy?

Jazda medzi ľuďmi

Ak ide elektrická kolobežka po chodníku alebo medzi ľudmi, nemala by prekročiť rýchlosť chôdze a nemala by nikoho ohroziť. Chodec má vždy prednosť, má na chodník právo a vy ste v tomto prípade ten votrelec. S tým sa musíte zmieriť, uložiť si to tak v hlave a rešpektovať právo chodcov využívať chodník ako sa im zapáči. Jazdci, ktorí natesno míňajú či predbiehajú chodcov sú nielen arogantní a bezohľadní, ohrozujú navyše nie len seba a svoje okolie, ale aj budúcnosť elektrických kolobežiek. Takýchto jazdcov medzi sebou nechceme a nepatria nielen na elektrickú kolobežku, ale ani za volant! Páčilo by sa vám, keby niekto takto bezohľadným spôsobom jazdy na smrť vydesil vašu starú mamu, kráčajúcu pokojne s nákupom? Uvedomte si, že elektrická kolobežka je úplne tichá, dokonca tichšia ako korčule, či bicykel a chodci nemajú žiadny dôvod zvykať si na kolobežkárov rútiacich sa podobne rýchlo ako autá, no po chodníkoch. Chodci majú plné právo a nárok nevenovať sa svojmu okoliu, čumieť do mobilu, kráčať zamyslene, so slúchadlami na ušiach, či len tak z ničoho nič prudko zmeniť smer chôdze, keď si spomenú, že si doma zabudli peňaženku. Spomeňte si, že slovo chodník je od slova chodiť. Nie jazdiť na bicykli, či na elektrickej kolobežke.

Zákon je v tomto jasný, elektrická kolobežka nemá čo hľadať na chodníku, ak ide rýchlejšie ako krokom. Neriešme však len čo hovorí zákon, povedzme si, že vyššie napísané hovorí aj zdravý rozum. V žiadnom prípade jazdu po chodníku nepropagujem ani neodporúčam. Na druhú stranu, stav našich ciest, cyklotrás a zmýšľanie vodičov áut vás niekedy na chodník predsa len možno vyženie. Pre hypotetický prípad, že by ste išli rýchlejšie ako rýchlosťou chôdze som pripravil pár rád, ako to urobiť čím bezpečnejšie.

Vždy jazdite tak, aby ste vedeli bezpečne zastaviť pred najbližším možným bodom, kde sa môže objaviť chodec.

Takýmito bodmi sú (nie len) napríklad:

• Roh budovy

  za ktorý nevidíte a môže odtiaľ vybehnúť bežec, alebo malé dieťa, pes.

• Východy z budov

  Najnebezpečnejšie sú dvere, ktoré sú otvorené, alebo sa otvárajú dovnútra, takže to, že ich niekto otvára si všimnete až na poslednú chvíľu.

• Zaparkované autá

  cez ktoré nevidíte. Hocikedy spoza zaparkovaného auta môže vybehnúť chodec, dieťa či domáci miláčik.

• Lavičky, na ktorých niekto sedí.

  Nemusí si vás všimnúť a natiahne si nohy, alebo sa prudko rozbehne.

• Podchody

  z ktorých môže vybehnúť nielen chodec, ale aj auto, ktoré nečaká vašu rýchlosť.

• Výjazdy z parkovísk

  najmä tých podzemných. Nečakajú, že im niekto rýchly vbehne do cesty, ich pozornosť je znížená náročným ovládaním vozidla.

• Prechody pre chodcov

  a to aj keď máte zelenú. Pozor, vodič nemôže predvídať, že sa cez prechod budete rútiť viac ako rýchlosťou chôdze. Najnebezpečnejšie sú tie, kde vodič odbáča doľava alebo doprava a ešte má aj zelenú. Ak vás v takejto situácii niekto zrazí, nie je možné hľadať chybu v ňom, aj keby ste išli na zelenú.

Jazda medzi autami

Začnime tým, že máte právo jazdiť medzi autami. Musia vás akceptovať rovnako, ako cyklistov, skútristov a motorkárov. Nič to nemení na tom, že ak sa niečo zlé stane, budete ťahať za ten kratší koniec, pretože na rozdiel od vodiča auta, vás nechránia plechy a airbagy. Ak chcete na cesty, dôkladne si naštudujte pravidlá cestnej premávky, najmä ak nevlastníte vodičský preukaz. Keďže ste na ceste ten najohrozenejší druh, to posledné čo chcete je, že nejaký predpis sami nedodržíte, alebo si nebudete istý. Vždy musíte bez pochýb vedieť, kto má v danej situácii prednosť a ako sa v premávke vôbec správať. Testov z križovatiek je online plné priehrštie a nič nepokazíte, ak si ich prejdete a vyskúšate, či všetko ovládate.

Ak idete po ceste medzi autami počítajte s tým, že auto odbočí doprava a skríži vám cestu, a to bez toho aby použilo smerovku, alebo počkalo kým ho sprava predbehnete. Nie každý vodič sa pozerá do spätného zrkadla a už vôbec nie do toho na pravej strane auta. Jednoducho to tak je, a vy to musíte vo vlastnom záujme predvídať.

Keď idete vedľa auta a to začne brzdiť brzdite tiež namiesto tešenia sa z toho, že ho predbehnete. Auto vždy brzdí z nejakého dôvodu. Môže púšťať chodca cez prechod, alebo beží cez cestu pes. Ak nespomalíte aj vy, tak riskujete, že narazíte do toho, pred čím auto brzdilo.

Nepoužívajte slúchadlá pretože v premávke potrebujete počuť, čo sa deje okolo vás. Ak to bez hudby neviete vydržať, použite slúchadlá, ktoré prepúšťajú ruch ulice.

Dajte prednosť tým, ktorý ju majú mať ale nespoliehajte sa na to, že dostanete prednosť keď ju máte mať vy. Preto jazdite s pokorou a s dostatočnou rezervou tak, aby sa všetci dostali bezpečne do cieľa svojej cesty.

Ak idete za autom vždy si nechajte dostatočnú vzdialenosť - rezervu pre prípad prudkého brzdenia. Vozidlo pred vami môže mať lepšie brzdy, alebo vy môžete reagovať pomalšie.

Pokiaľ ste viacerí nejazdite vedľa seba. Jednak je to proti predpisom, ale najmä voči zdravému rozumu. Čím menej miesta necháte ostatným aby vás mohli predbehnúť, tým tesnejšie to predbiehanie bude.

Dávajte si pozor na diery v ceste, otvorené a polootvorené kanály. Na cestách sa vyskytujú bežne či už veľké a hlboké diery (najmä na jar), ale aj kanály so širokými dierami na odtok vody. Koleso auta a motorky sa tam nezmestí, ale malé kolobežkové koleso často áno. Prejazd takejto diery môže skončiť pádom o to nebezpečnejším, ak za vami ide iné auto. Preto v tejto situácii neriskujte, pribrzdite a obíďte ho cez krajnicu, alebo spomaľte. Tým prinúťte spomaliť aj auto za vami, než to riskovať a spadnúť vo vyššej rýchlosti. Radšej nech vám vodič nadáva (na cestu máte rovnaké právo ako on), ako by ste mali spadnúť napríklad v rýchlosti 40 km/h. Ak ste nikoho neohrozili a nejaký vodič vám začne nadávať, len preto, že ho pre vlastnú bezpečnosť spomalíte, pokojne mu vysvetlite, že by vám mal poďakovať za to, že ste na kolobežke. Inak by ste sedeli v aute aj vy a ranné zápchy by boli ešte horšie, nehovoriac o vplyve na životné prostredie. Pokiaľ by bol na kolobežke aj on, je dosť možné, že by do práce prišiel skôr a v lepšej nálade.

Ak predbiehate stojace autá alebo idete popri zaparkovaných autách na chodníku, myslite na to, že kedykoľvek môže niekto na danom aute otvoriť dvere bez toho, aby sa pozrel do spätného zrkadla. Stáva sa to napríklad v stojacej zápche, keď sa deti rozhodnú, že ten kúsok do školy prejdú rýchlejšie pešo. Zrazu sa otvoria dvere priamo pred vami a vy nemáte šancu zabrzdiť. Preto sa držte od áut čím ďalej a najmä nechoďte zbytočne rýchlo. Aj tak budete zrejme v mieste určenia výrazne skôr, ako vodiči, ktorých predbiehate.

Pribrzdite, ak vidíte autobus stojaci na zastávke alebo pri chodníku. Nikdy neviete, kto spoza neho vybehne a keďže vás nie je počuť, tá osoba si nemusí uvedomiť aká hlúposť je vybehnúť popred stojaci autobus.

Ak sa blížite k prechodu a idete po ceste, vždy spomaľte a buďte pripravený brzdiť aj pokiaľ cez prechod nikto nejde. Môže vám tam napríklad prebehnúť na poslednú chvíľu iný kolobežkár, ktorý sa niekam ponáhľa a nemyslí na možné dôsledky. Pokiaľ idete popri aute a to brzdí, vždy brzdite spolu s ním, pretože auto môže práve dávať prednosť niekomu, na koho z vášho uhla nevidíte. Veľa nehôd vzniká práve tak, že auto v ľavom pruhu brzdí pred prechodom a púšťa chodca, pričom auto v pravom pruhu si neuvedomí čo sa deje a pokračuje v jazde. Potom mu chodec vbehne na poslednú chvíľu do cesty, pretože sa navzájom nevideli práve kvôli autu v ľavom jazdnom pruhu. Rovnaké nešťastie sa vám môže stať aj na kolobežke, preto vždy rozmýšľajte nad tým, prečo niekto brzdí.

Rohy, výjazdy, východy, zákruty

Ide o jedno z najviac prehliadaných pravidiel bezpečnej jazdy na elektrickej kolobežke. Vždy jazdite tak, aby ste vedeli zastať na vzdialenosť k najbližšiemu bodu, kde sa môže objaviť nečakaná prekážka. Týka sa to akejkoľvek jazdy, kdekoľvek, či už niekde v teréne, v meste, alebo aj mimo neho. Kam nedovidíte, tam musíte byť schopný kedykoľvek zastaviť. Typické body sú: roh ulice, východ z bytovky, výjazd z podzemného parkoviska, výjazd auta z parkoviska cez podchod alebo pomedzi dve budovy, východ z obchodných priestorov, spoza zaparkovanej dodávky a podobne.

Príklady miest, kde je vždy lepšie spomaliť

Na ilustrácii počítame s tým, že kolobežka ide po krajnici, alebo po chodníku:

• Výjazd z parkoviska, špeciálne z toho podzemného. Vychádzajúci vodič môže bojovať s vlastnou spojkou do kopca a nečaká malú rýchlu kolobežku, ktorá mu skríži cestu. Preto je lepšie trošku pribrzdiť a byť pripravený na plné brzdenie.
• Roh budovy, za ktorú nevidím. Vybehne mi tam bežec? Pes, ktorý niekomu ušiel? Idem vždy tak rýchlo, aby som vedel zastať na vzdialenosť, na ktorú vidím.
• Výhľad mi blokuje roh budovy, preto spomalím aj keď idem po ceste a odbáčam doprava. Ak som na ceste, mám síce prednosť podľa pravidla pravej ruky, nespolieham sa však na to a toto právo prednosti využijem až keď som si istý, že ma ostatní vodiči nie len vidia, ale aj vnímajú.
• Východ z budovy. Hocikedy odtiaľ môže vybehnúť človek ponáhľajúci sa na stretnutie, duplom ak idem po chodníku a nie po ceste. Ak som na chodníku, určite spomalím na rýchlosť chôdze.
• Kým nevidím do zákruty, tak preventívne spomaľujem. Zrýchľovať začnem, až ked vidím celú zákrutu. Čo ak je tam odstavené pokazené auto?
• Výhľad do zákruty mi blokuje strom. Spomalím v celej zákrute, až kým nevidím dostatočne pred seba.
• Vždy spomalím pri stojacich vozidlách. Či už na stranu chodníka alebo cesty, vždy môže niekto v stojacom aute prudko otvoriť dvere bez toho, aby skontroval spätné zrkadlo. Špeciálne na stranu chodníka nikto nemôže čakať, že tade pôjde rýchla elektrokolobežka.

Povrch

Pod povrchom myslím teraz najmä jeho stav z pohľadu kvality a nie poveternostných podmienok. To rozoberám v časti Mokrý alebo vlhký povrch. Samotný potvrch, po ktorom jazdíte má silný vplyv na bezpečnosť samotnej jazdy. O jazde na nespevnenom povrchu píšem tu. Čo však v prípade iných, bežných mestských nástrah?

Nepodceňujte servis

Kolobežka a jej stav

Bezpečnosť na elektrickej kolobežke nespočíva iba v aktívnych prvkoch, akými sú vlastná technika jazdy či predvídanie. Obrovský vplyv má aj technický stav kolobežky, jej správne nastavenie a vhodnosť do daných podmienok.

Vhodnosť na "danú misiu"

Nie každá kolobežka je vhodná do všetkých podmienok a pokiaľ ich aj zvládne neznamená to, že je na ne určená či vhodná. S malým športovým kabrioletom sa dá dôjsť na sever Poľska po rozbitých okresných cestách a jazdiť tam ľahší off-road niekde v lese, to však nič nemení na tom, že auto na to nie je určené, podvozok na to nie je stavaný a že vodič nepríde do cieľa oddýchnutý a plne sústredený. Naopak veľký off-road síce môže chodiť po meste, ale bude problém ho zaparkovať a manévrovať s ním v úzkych uličkách.

Treba si preto hneď na úvod ujasniť, načo je vaša kolobežka vhodná a na čo už nie. Najväčší problém nastáva pri malých, ľahkých kolobežkách, ktoré ich majitelia preceňujú a očakávajú od nich príliš. Síce zvládnu dlhé trasy po zlých cestách, ale to neznamená, že sú na to aj vhodné. Dlhodobo trpia silnými vibráciami a jazdia na hrane, alebo za hranou svojich možností. V takomto prípade neriskujete iba svoju kolobežku, ktorú postupne ale vytrvalo ničíte, ale najmä svoju bezpečnosť. Pri dlhej jazde s menej odpruženou kolobežkou trpí vaše telo a postupne sa zhoršuje schopnosť sústrediť sa. Neustále vibrácie, vyhýbanie sa dieram, menšie kolesá či slabšie brzdy pomaly prispievajú k tomu, že vaša jazda sa postupne mení z radosti na trápenie. Obrovský vplyv má takéto “zneužívanie” kolobežky na jej technický stav a tým pádom aj na vašu bezpečnosť.

Začnem dojazdom udávaným výrobcom. Tieto čísla sú udávané za optimálnych podmienok. Väčšinou s jazdcom okolo 70 kg, jazdou v bezvetrí pri teplote 25°C, rýchlosťou 20 km/h a na rovnej hladkej ceste. To má samozrejme ďaleko od reálnych podmienok a skutočný dojazd v meste býva o 30-40 % nižší, ako udáva výrobca. Ak už kolobežku máte, tak to z praxe dobre viete. Čo je však podstatné je to, že Li-Ion batérie, ktoré sú používané v drvivej väčšine kolobežiek nie sú stavané na pravidelnú prácu v hraničných situáciách. Tým sa rozumie najmä vybitie batérie pod cca 25 % kapacity, čím sa ich životnosť rapídne skracuje. Ideálne je preto nenechávať kapacitu batérie zbytočne klesnúť pod cca 30 %. Občasné úplné vybitie nebude z dlhodobého hľadiska významné, ale určite to nie je vhodné robiť pravidelne. Ďalším dobrým dôvodom prečo odporúčam hľadať väčšiu batériu ako zdanlivo potrebujete je fakt, že batérie časom strácajú kapacitu. Bežný pokles kapacity je okolo 20 % po približne 200 plných cykloch a preto istá rezerva výrazne predĺži pre vás úžitkovú životnosť batérie, čiže potreba jej výmeny príde oveľa neskôr.

Zdravý vzorec, ktorý odporúčam aplikovať pri výbere kolobežky je hľadať takú, ktorej udávaný dojazd je približne dvoj až trojnásobný voči vašej plánovanej dennej jazde. Ak teda napríklad máte do práce trasu 8 km, denne potrebujete urobiť 16 km. Hľadal by som preto kolobežku s udávaným dojazdom aspoň 32 km, ideálne 48 km. To zabezpečí nie len výrazne dlhšiu životnosť batérie, ale aj váš pokoj, že máte vhodnú rezervu na neplánované zmeny trasy, či stretnutia navyše. Pokiaľ si budete chcieť cez víkend niekde pre radosť vyraziť na výlet, nebudete sa musieť obmedzovať. Ak pravidelne vyrážate z domu s plne nabitou kolobežkou a vraciate sa s kapacitou pod 30-40 %, hoci by mala podľa najazdených kilometrov ukazovať oveľa vyššie hodnoty, naznačuje to, že kolobežku a najmä jej batériu zbytočne preťažujete.

Vyberte si správne

Vhodnosť kolobežky na vašu misiu však neurčuje iba batéria, ale aj ďalšie parametre, ako veľkosť a typ kolies a spôsob odpruženia.

Kolobežky s kolesami do 8 palcov sú vhodné ako tzv. riešenie posledného kilometra - zo zastávky alebo záchytného parkoviska. Zvyčajne sú tak aj koncipované a sú veľmi ľahké a skladné. Kolobežky do 9 palcov postačia na väčšinu trás v meste, najmä ak sú aspoň čiastočne odpružené. Ak máte kolesá nad 9 palcov a plne odpružený podvozok, kolobežka bude vhodná aj na dlhé výlety. Je dobré si uvedomiť, že čím väčší je plánovaný denný dojazd a náročnejší terén, tým komfortnejšiu kolobežku potrebujete. Aj z pohľadu bezpečnosti je dôležité sa udržať v cestovnej pohode po celú dobu jazdy.

Vplyv odpruženia podvozku a aj typu kolies na bezpečnosť jazdy je obrovský. To, či máte, alebo nemáte odpružený podvozok bude v hraničných situáciách rozdielom medzi pádom alebo nerušeným pokračovaním v jazde s povzdychnutím nad danou situáciou. Platí to úplne jednoducho, čím vyššia rýchlosť, čím menšie kolesá a čím horšie odpruženie, tým väčšie riziko na seba počas jazdy zoberiete. Preto ak je vaším cieľom jazdiť bezpečne, nesmiete zabudnúť na túto jednoduchú rovnicu. Ak sa chcete cítiť bezpečne na neodpruženej kolobežke s malými kolesami, budete musieť jazdiť veľmi pomaly.

Pokiaľ vaša misia obsahuje aj jazdu mimo spevnených plôch, napríklad cestičku v parku, poľnú cestu, nejaký ten terén, prípadne aj veľmi rozbitú cestu, odpruženie by som bral ako povinné. Čím horšie podmienky, tým kvalitnejšie odpruženie a väčšie kolesá budete potrebovať. Čo sa týka kvality odpruženia, základ je klasická pružina, ktorá bohate postačí do mesta, ale na vysoké rýchlosti alebo terén nebude stačiť na bezpečnú jazdu. Vtedy treba siahnuť po modeloch aspoň s torzným tlmením, alebo po kombinácii pružiny a olejového alebo vzduchového tlmiča (samozrejme na oboch kolesách). Tlmiče bez pružiny patria medzi najpohodlnejšie na jazdu, ale nie sú vhodné na tlmenie prudších nárazov a už vôbec nie do terénu. Pri jazde tzv. “na doraz” sa tlmiče bez prídavnej pružiny ľahko poškodia.

Jazdu mimo spevnené plochy na úzkych kolesách pod 9 palcov bez poriadneho tlmenia určite neodporúčam. Nebude to ani príjemný, ani bezpečný zážitok.

Výkon vs bezpečnosť

Výkon nemá priamy súvis s bezpečnosťou a určite neznamená, že výkonná kolobežka je menej bezpečná.

Má však veľký vplyv na spoľahlivosť, pričom platí, že výkonnejšie kolobežky zvyknú byť spoľahlivejšie, lebo ich elektrické komponenty sú percentuálne menej namáhané oproti slabším kolobežkám v identickej situácii. Pri výkone teda platí, že je lepšie mať nevyužitý potenciál výkonu naviac, než kolobežku neustále “žmýkať” naplno. Pokiaľ pôjdete neustále na hrane a naplno, môžete očakávať prehrievanie motora, regulátora a batérie, ktoré vedú k zníženiu životnosti. Ak pôjdete rovnako rýchlo na kolobežke výkonnešej o 200 W, tá nebude potrebovať plný výkon a jej komponenty tak vydržia dlhšie. Nepatrí to síce priamo k bezpečnosti, ale moje odporúčania ohľadom výkonu som opäť zhrnul do tabuľky:

Výkon

Pri výkone platí, že ak ho budete mať viac, nič nepokazíte, ale ak ho budete mať nedostatok, pokazí vám to zážitok z jazdy.

Preto ak nie je problém vo financiách, odporúčam siahnuť radšej po výkonnejšom modeli, ktorý vám bude slúžiť dlhé roky. Nedostatok výkonu môže byť nebezpečný napríklad pri jazde na ceste medzi autami, predovšetkým do prudšieho kopca. Kolobežka začne totiž spomaľovať aj pri plnom výkone, čo môže vodičov prekvapiť a dôjde k predbiehaniu na poslednú chvíľu. Všetko čo sa robí na poslednú chvíľu býva nebezpečné.

Zákazníci, ktorí si kúpia slabší model sa často po pol roku až roku vrátia s tým, že to bola chyba a kupujú si silnejší model. Najprv sa im totiž výkon zdá dostatočný, ale akonáhle si na kolobežku zvyknú a začnú ju používať viac a na dlhšie trasy, zistia že viac výkonu nie je na škodu. Kúpením kolobežky a jej následným predajom stráca na hodnote, a preto je aj finančne výhodnejšie si hneď kúpiť o niečo silnejší model.

Vodeodolných kolobežiek je na trhu úplné minimum, a takých, ktoré majú oficiálny IP certifikát je ešte menej. Jazda na mokrej ceste, či v daždi je vo všeobecnosti z pohľadu bezpečnosti zlý nápad a rozoberám ju tu. Mnohé kolobežky prežijú tečúcu vodu, ale takmer žiadna ponorenie, alebo vodu pod tlakom. Uvedomte si preto, že vaša kolobežka s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec nie je vhodná na jazdu v daždi, alebo po mokrej ceste. Jednak máte omnoho horšiu priľnavosť kolies, ale najmä riskujete dlhodobé poškodenie elektroniky, ktoré sa vôbec nemusí prejaviť okamžite po dlhšej jazde v daždi. Voda totiž často zatečie do elektroniky v malom množstve, čím sa zvýši vlhkosť a začne proces oxidácie. Ten môže trvať aj týždne ba až mesiace, kým sa prejaví poruchou.

Najnebezpečnejšia je jazda cez mláky, a to jednak preto, lebo v rýchlosti často nie je vidieť čo je na dne. Môže tam byť hlboká diera, prilepené lístie, ktoré sa šmýka a podobne, ale aj z pohľadu elektroniky. Akonáhle prejdete cez mláku, nejde už totiž o tečúcu vodu, ale vodu pod tlakom, ktorá sa dokáže cez tesnenia ľahko dostať do vnútra kolobežky. Zároveň ide o ponorenie, na ktoré nie sú ani kolobežky so zvýšenou vodeodolnosťou certifikované.

Preto platí, že jazda cez mláku je veľmi zlým nápadom na úplne všetkých elektrických kolobežkách. Jazda v daždi, alebo tesne po ňom nie je vhodná z pohľadu bezpečnosti jazdy a na väčšine kolobežiek aj z pohľadu dlhodobej spoľahlivosti či porušenia záručných podmienok. Preto je všeobecným dobrým odporúčaním vyhýbať sa jazde po mokrej ceste a ak to nie je možné, tak jazdiť výrazne pomalšie a vždy mimo mláky. Berte na vedomie, že elektronika a špeciálne batéria je najdrahším komponentom celej elektrickej kolobežky a poškodenie vodou nebýva uznané pri reklamácii. Dokonca aj u modelov so zvýšenou odolnosťou voči vode výrobcovia takéto prípady odmietnu s tým, že nešlo o tečúcu, ale striekajúcu vodu pod tlakom alebo ponorenie. Batéria má bežne hodnotu okolo tretiny ceny celej kolobežky, takže jej nahradenie nebýva lacná záležitosť. Zaujímavé je, že porucha spôsobená preniknutím vody do tela kolobežky sa môže pokojne prejaviť aj týždne po tom, ako ste s kolobežkou napríklad prešli cez mláku. Obzvlášť nebezpečné to môže byť u modelov spoliehajúcich sa na elektromagnetickú, alebo rekuperačnú brzdu. Pokiaľ sa totiž elektronika za jazdy úplne vypne, tieto brzdy prestanú fungovať. V extrémnych prípadoch sa môže poškodenie elektroniky prejaviť samovoľným brzdením počas jazdy. Vy to však čakať nebudete, pretože cez mláky ste jazdili minulý týždeň a to už je dávno zabudnuté.

Pravidelný servis

Ak chcete patriť medzi zodpovedných kolobežkárov, naučte sa svoj stroj pravidelne kontrolovať. Je úplne jedno, či ide o lacnú kolobežku za pár sto eur, alebo nadupaný stroj za tisíce. Pravidelný servis potrebujú všetky. Nemusíte s ňou jazdiť do servisu, všetky základné kontroly a opravy si viete zabezpečiť zadarmo a za pár minút aj u seba doma. Ak si však nie ste čímkoľvek úplne istí, môžete sa zastaviť na niektorej z našich predajní. Bezpečnostné prehliadky robíme vždy zadarmo, pretože bezpečnosť kladieme pred náš zisk. Nie je to však potrebné, pretože nejde o žiadnu vedu a zvládnete to v pohode aj u seba doma.

Po čase to nebude ani 5 minút. Potom si vyjdite na krátku testovaciu jazdu, skontrolujte nabíjanie a máte hotovo. Tento zoznam používajú aj naši technici pri bezpečnostnej kontrole, aby na niečo nezabudli. Tu si ho môžete stiahnuť a vytlačiť, aby ste na niečo nezabudli pri kontrole ani vy. Ako je vidieť, všetko z toho zvládnete aj sami. Ak však prídete na nejaké problémy, odporúčame sa obrátiť na náš servis. Takýto pravidelný a rýchly domáci servis môže byť jedného dňa rozdielom medzi nepríjemným pádom a pohodovou jazdou. Preto ho nepodceňujte a počas sezóny si napríklad dajte pripomienku do telefónu pravidelne každý týždeň.

Okrem pravidelného “domáceho” bezpečnostného servisu odporúčame minimálne raz ročne odbornejší, dôkladnejši servis a tzv. profylaxiu. V rámci tohto servisu skontrolujeme aj batériu, elektroniku a “vnútornosti” kolobežky. Vykonáme dôkladnejšiu testovaciu jazdu a vystavíme protokol o servisnej kontrole. Je to niečo ako servisná knižka akú máme všetci v aute. Môže zvýšiť hodnotu vašej kolobežky pri prípadnom predaji, najmä ak bude pravidelný. Ak zistíme nedostatky, telefonicky vás o nich informujeme a vy sa rozhodnete ako ďalej.

Bezpečnosť a servis

Platí, že ak si čímkoľvek nie ste istý, radšej sa opýtajte, alebo skočte do servisu, pretože ak ide o bezpečnosť, žiadna otázka nie je hlúpa, a žiadna kontrola nie je zbytočná.

Nezabúdajte

Bezpečnostná výbava

Keby som dostal 1 euro za každého kolobežkára, ktorého vidím bez prilby a 50 centov za každého bez rukavíc, zrejme by mi to stačilo na slušný život bez práce. Zvyku jazdiť bez prilby a bez rukavíc skutočne nerozumiem a jediné možné vysvetlenie je, že si jazdci neuvedomujú možné dôsledky. Elektrické kolobežky nie sú hračky pre deti a dosahujú vysoké rýchlosti. Dokonca oveľa vyššie ako bicykle. Lenže stretnúť cyklistu bez prilby a rukavíc je dnes už neobvyklé. Čím to teda je, že sa kolobežkári cítia bezpečnejšie ako cyklisti, alebo korčuliari?

Zrejme ide o “novosť” tohto spôsobu prepravy a tiež o to, že jazdí veľa začiatočníkov, ktorých bicykle nelákajú. Kolobežku nemajú preto, že sú fanúšikmi elektromobility, ale jednoducho preto, že ide o najpraktickejší spôsob ako sa rýchlo prepraviť v meste. Ak naposledy jazdili na bicykli v detstve, zrejme už zabudli ako bolí rozbité koleno alebo ako vyzerá cestný lišaj. Majú falošnú predstavu o vlastnej bezpečnosti, lebo už sa im už dlho nič nestalo. Zabudli, že možné zranenia sa týkajú každého kto na niečom jazdí, či už na bicykli, skateboarde alebo elektrickej kolobežke. Dokonca aj lyžiari v zime na svahoch začali hromadne nosiť prilby, ale kolobežkári ako keby ignorovali fakt, že môžu kedykoľvek a vôbec nie svojou chybou skončiť v nemocnici, pretože mesto je plné nástrah a iných účastníkov premávky, ktorí sú oveľa lepšie chránení a často o to menej ostražití. Stačí obyčajný zvyk, zákruta, ktorú každý deň beriete v 25 km/h a neviete o tom, že včera tam bola nehoda a vytieklo pár litrov oleja, alebo sa z nákladiaku idúceho na stavbu vysypalo trošku štrku a pádu už nedokážete zabrániť. Alebo vám jednoducho nedá niekto prednosť, skočí do cesty pes, či do vás narazí iný kolobežkár obzerajúci sa za krátkou sukňou. Situácií, kedy nebudete mať všetko pod kontrolou, nie vlastným zavinením, môžu byť na vašej bežnej trase desiatky a stačí jedna, aby ste zistili že už kolobežku neriadite, ale riadia vás neoblomné zákony fyziky.

Toto nie je strašenie, toto sú fakty. Videl som u nás v servise príliš veľa pádom poškodených kolobežiek na to, aby som sa mohol tváriť, že sa nehody nestávajú, a že sa nemôžu stať mne, alebo vám. Neodrádzam vás, pretože ak sa budete správať zodpovedne, šanca, že ani raz nezažijete pád je obrovská. Ak však môžete urobiť s malou námahou niečo, čo zvýši vaše šance odkráčať po prípadnom páde nezranený, je extrémne nezodpovedné voči sebe a svojim blízkym tých pár jednoduchých úkonov neurobiť.

Ako sa ochrániť?

Ako teda zvýšiť svoje šance za minimum vynaloženej energie? Používaním správnej bezpečnostnej výbavy.

Prilba

Akékoľvek zranenie hlavy je nebezpečné. Krčná chrbtica nie je dosť silná na to, aby zabránila kontaktu hlavy so zemou v prípade pádu a to aj pri nízkych rýchlostiach. Preto ak spadnete, náraz do hlavy je takmer istý. Prilba by preto bez najmenších pochýb mala byť úplnou samozrejmosťou a ani 500 metrový presun by ste nemali absolvovať bez nej.

Častým argumentom je, že prilba pokazí účes, ale náraz do cesty, alebo obrubníka ho pokazí určite ešte viac. Nehovoriac o tom, že už pri jazde okolo 20 km/h vám účes aj tak pokazí vietor, takže možno ho vlastne prilba aj zachráni.

Ak neplánujete jazdiť viac ako 30 - 35 km/h, mohla by postačiť kvalitná cyklistická, alebo skate prilba.

Na trhu sú ich stovky, takže je si z čoho vyberať a môžete si ju farebne zladiť s vašou kolobežkou. Pri takejto prilbe síce riskujete úder do brady alebo do tváre, pretože nechráni spodnú časť tváre, ale je stále výborným riešením do mesta a na výlety kde nebudete trhať rýchlostné rekordy. Vynikajúcim riešením sú takzvané smart prilby, ktoré majú v sebe zabudované osvetlenie a dokonca aj smerovky, ktoré sa ovládajú ďiaľkovým ovládaním na riadidlách. Niektoré majú dokonca aj Bluetooth modul, ktorý umožní počúvať hudbu tak, že stále počujete aj okolitý ruch.

Ak jazdíte rýchlejšie, alebo mimo mesto či v teréne, nemáte čo rozmýšľať a siahnite po integrálnej prilbe určenej na downhill alebo dokonca pre motorkárov. Motorkárske prilby musia spĺňať prísnejšie štandardy a kúpite ich v každom obchode pre motorkárov. Tieto prilby chránia celú hlavu a sú oveľa bezpečnejšie. Ak máte navyše výkonnú kolobežku, určite nebude takáto prilba vyzerať nepatrčične, práve naopak bude krásne ladiť k výkonnému stroju, s ktorým jazdíte.

Pred jazdou vždy prilbu pod bradou správne zapnite. Majte správne nastavenú dĺžku popruhu tak, aby sa pod bradou voľne nehýbal ale zároveň aby vás neškrtil. Nie je nič horšie ako nosiť prilbu, ktorá vám pri páde spadne. Môže síce ochrániť hlavu pred prvým nárazom, ale po ňom spadne a ak sa napríklad kotúľate po ceste, ďalšie nárazy už nezachráni. Preto ju majte vždy pevne na hlave, bez toho aby sa dokázala príliš hýbať do strán.

A rada na záver, ak ste lenivý raz za čas vnútorné diely prilby vyprať, na trhu existuje viacero antibakterialnych sprejov, ktoré stačí do prilby raz za čas nastriekať a bude stále voňať ako nová.

Rukavice

Veľa našich zákazníkov sa z rukavíc smeje aj pokiaľ nosia prilbu. Vraj nevyzerajú dobre, na kolobežku nepatria a jazdec vyzerá smiešne. Pre mňa je smiešny ten, kto svoj výzor podriadi tomu čo si myslia ostatní namiesto svojej vlastnej bezpečnosti. Naše telo reaguje na pád inštinktívne a rovnako, ako sme sa to naučili keď sme okolo jedného roku života zažili prvé pády. Podvedome dáme ruky pred seba, aby stlmili pád a v menších rýchlostiach ochránili hlavu pred nárazom. Ruky sú preto často prvá časť tela, ktorá príde do kontaktu s cestou alebo chodníkom, často v rýchlostiach nad 20 km/h. Pochybujem, že by ste za jazdy v aute skúšali ťahať ruky po ceste plnej kamienkov a prachu.

Akákoľvek rukavica je lepšia ako žiadna. Väčšinou padáme na dlaň, takže aj cyklistické bezprstové rukavice výrazne zlepšia vašu šancu vyviaznúť úplne bez zranení.

Najlepšie sú také, ktoré majú zosilnené polstrovanie na dlani, ktoré pomôže stlmiť pád. Ak jazdíte rýchlejšie, alebo offroad, motorkárske rukavice nie sú hanbou, práve naopak a ku výkonným strojom jednoducho patria, rovnako ako prilba. Keďže väčšina pádov skončí na dlani, zhora môžu byť rukavice perforované, aby vám v nich nebolo príliš teplo.

Ak si kupujete cyklistické rukavice, kúpte si také, ktoré majú dodatočné putká medzi prstami. Slúžia na to, aby sa dali dať po jazde ľahko dole, stačí do putka strčiť prst druhej ruky a potiahnuť - rukavica je pohodlne dole za pár sekúnd.

Obuv

Ak chcete jazdiť na kolobežke bezpečne tak viete, že okrem rúk je jediným skutočným kontaktom medzi jazdcom a kolobežkou sú nohy. Riadidlá slúžia iba na riadenie, nie na udržanie váhy jazdca na kolobežke počas prudkého brzdenia, či zrýchlenia. A preto je poriadna obuv tým, vďaka čomu sa na kolobežke udržíte v každej situácii. Pokiaľ sa vaša noha voľne hýbe v obuvi, je to ako keby ste si na bicykli alebo na motorke poriadne naolejovali sedadlo a šmýkali sa na ňom pri každom brzdení či v zákrute. Absurdné však?

Na kolobežke potrebujete pevnú uzavretú obuv, ktorá dobre sedí na nohe bez toho, aby sa noha v topánke hýbala do strán, či dopredu alebo dozadu. Obuv musí mať dobrú podrážku, ktorá drží na platforme kolobežky bez toho, aby sa šmýkala. Výhodou je tvrdšia špička, ktorá pomôže ak z kolobežky musíte zoskočiť a pri tom zakopnete.

Ak máte topánku väčšiu než potrebujete, noha sa bude pri každom brzdení hýbať trošku dopredu a narážať na špičku topánky, čo jednak zníži vašu stabilitu, ale môže to viesť aj k drobným poraneniam nechtu na palci a jeho prípadnému zarastaniu. Otvorená obuv, kroksy a podobne na kolobežku nepatria. Radšej si takúto obuv prihoďte do batohu a v práci sa môžete prezuť do svojich obľúbených topánok.

Chrániče

Svoju bezpečnostnú výbavu prispôsobte rýchlostiam, v ktorých jazdíte a svojmu štýlu jazdy. Ak jazdíte nad 40 km/h, alebo v teréne, je čas začať myslieť na ďalšie zlepšenie pasívnej ochrany. Vhodné sú chrániče kolien, lakťov a chrbtice, prípadne rovno tzv. “korytnačka”. Toto všetko kúpite v cyklo obchode, alebo v obchodoch pre motorkárov.

Pokiaľ nechcete vyzerať v meste ako keby ste sa práve vrátili z downhill pretekov, môžete skúsiť nenápadnejšiu výbavu vo forme kevlarových rifiel a vystuženej bundy alebo vesty. Na trhu sú ich desiatky, vyzerajú skvelo a vôbec na nich nie je vidieť, že sú zosilnené a s chráničmi. Pri páde budú neoceniteľné. Špeciálne materiály, napríklad kevlar, z ktorého sa vyrábajú aj nepriestrelné vesty, dokážu vydržať až neuveriteľne veľa. Sú nenápadné a môžu ochrániť vaše zdravie.

Rovnako existujú z týchto materiálov aj nenápadné motorkárske topánky, ktoré vyzerajú ako bežné trošku vyššie tenisky, ale majú špeciálne (často kovové) výstuže chrániace členky, päty a špičku.

Chrániče

Takýmto spôsobom môžete vyzerať trendy a zároveň byť výborne chránený v prípade pádu aj vo vyššej rýchlosti.

Smerovky a osvetlenie

Osvetlenie na väčšine kolobežiek slúži na to, aby vás bolo lepšie vidno za zhoršenej viditeľnosti, napríklad v šere a v noci. Nie sú však primárne určené na to, aby ste aj dobre videli pred seba a určite nestačia na vyššie rýchlosti. Pre osvetlenie platí, že ho nikdy nie je dosť a prídavným osvetlením nič nepokazíte. Vhodné sú silné bicyklové svetlá, ktoré majú vlastnú batériu a môžete ich namontovať na riadidlá. Ak to myslíte s jazdou v noci vážne, pokojne použite aj dve svetlá, jedno na ľavú a druhé na pravú stranu riadidiel. Pokiaľ nemáte dosť miesta na riadidlách, napríklad tam máte držiak na mobil, myslite na to, že máte k dispozícii nevyužitú celú tyč riadenia, na ktorú sa dodatočné svetlá bez problémov zmestia.

Na jazdu v noci odporúčame použiť aj dodatočnú klasickú cyklistickú blikačku, ktorú si môžete pripevniť napríklad o batoh.

Optimálne je použiť modernú inteligentnú prilbu s vstavaným osvetlením, pretože vaša hlava je najvyšší bod a ten je najlepšie vidieť z diaľky a aj ponad iné autá. Takéto prilby máme v ponuke a disponujú nielen osvetlením, ale aj smerovkami ovládanými z riadidiel, či dokonca aj Bluetooth konektivitou umožňujúcou telefonovať, či počúvať hudbu tak, aby ste počuli aj okolité zvuky.

Smerovky sú určite dobrým doplnkom najmä na jazdu v meste. Existuje viacero riešení, ale za najlepšie považujem smerovky vstavané v prilbe, pretože ich blikanie je vidieť spredu, zozadu aj zboku a ovládajú sa diaľkovým priamo na riadidlách kolobežky. Sú samozrejme aj iné možnosti, ale tie majú smerovky väčšinou umiestnené nevhodne, alebo nemajú dostatočnú viditeľnosť.

Kompresor

Kompresor s meraním tlaku patrí medzi bezpečnostnú výbavu tiež, pretože nesprávny tlak v pneumatikách je nebezpečný. Pri zlom tlaku riskujete defekty, dlhšiu brzdnú dráhu a poškodenie pneumatiky. Vďaka kompresoru s vlastným akumulátorom si vybudujete dobrý zvyk pravidelne tlak kontrolovať a takýto kompresor sa zmestí do malej kapsy, ktorú môžete nosiť priamo na kolobežke. Budete tak mať istotu, že aj na dlhšom výlete nebudete musieť kolobežku tlačiť domov s prázdnymi kolesami.

Vzduch mení svoj objem spolu s teplotou. Ak preto nafúkate pneumatiku doma a vydáte sa na jazdu v zime, tlak v pneumatike citeľne klesne keď sa ochladí od okolitého prostredia. Naopak, v lete výrazne stúpne kvôli vyššej teplote vzduchu a rozpálenému asfaltu. Tieto rozdiely môžu byť až v desiatkach percent a môžu znamenať dlhšiu brzdnú dráhu, preto je dôležité najmä v horúcom lete a v zime kontrolovať tlak v pneumatikách častejšie.

Všetko čo potrebujete vedieť

Nabíjanie a elektronika

Batéria

V elektrických kolobežkách sa najčastejšie používajú Li-Ion batérie, ktoré sú na tento účel skvelé vďaka svojej bezúdržbovosti a vysokej hustote uloženej elektrickej energie na kilogram batérie. Vo všeobecnosti ide o veľmi bezpečné batérie, ktoré sú rokmi overené, keďže prvú Li-Ion batériu vyrobilo Sony už v roku 1991. Okrem vysokej hustoty uloženej energie majú aj veľmi nízke samovybíjanie, minimálny pamäťový efekt. Nepotrebujú pred prvým použitím formátovanie a majú pomerne slušnú životnosť, ak sa o nich správne staráte. Vďaka ich vysokej energetickej hustote ich nájdete okrem elektrických kolobežiek takmer všade okolo seba, kde záleží na nízkej váhe. Od inteligentných hodiniek, cez mobilné telefóny, notebooky, bezdrôtové vysávače a iné domáce spotrebiče až po najmodernejšie elektromobily všetkých značiek, ako napríklad Tesla, Škoda, Porsche či Mercedes. Bežné sú dokonca aj v dopravných lietadlách Boeing či Airbus.

Okrem výhod má samozrejme aj nevýhody. Napríklad to, že batéria starne a postupne stráca kapacitu aj keď ju nepoužívate. Toto starnutie sa zrýchľuje pri vyššej teplote. Batériám typu Li-Ion extrémne vadí úplné vybitie a stavy blízke úplnému vybitiu. Rovnako nie je vhodné dlhodobo skladovať kolobežku s batériou nabitou na 100%. Recyklácia takýchto batérií je drahá a dokona často drahšia ako suroviny recykláciou získané. Z pohľadu bezpečnosti je najväčšou nevýhodou ich nestálosť pri nesprávnom používaní (skrat alebo nesprávne nabíjanie, napríklad vyšším napätím), ktorá sa prejavuje prudkým zvýšením teploty a následným požiarom.

Pri správnom používaní patria Li-Ion batérie medzi tie bezpečnejšie. To však neznamená, že každé zariadenie, ktoré ich obsahuje nie je v istých podmienkach nebezpečné. Stačí si spomenúť na známu kauzu Samsung smartphone Galaxy Note 7, ktorý musel výrobca celosvetovo stiahnuť z trhu práve kvôli zlému dizajnu a umiestneniu Li-Ion batérií. Málokto vie, že aj dopravné lietadlo Boeing 787 Dreamliner malo problémy s Li-Ion batériami, ktoré sa museli dodatočne všetky vymeniť.

Pre lepšie pochopenie, prečo môžu byť Li-Ion batérie nebezpečné je potrebné pozrieť sa do ich vnútra. Keby sme odstránili ochrannú fóliu z bežne používaných batérií, uvideli by sme niečo takéto:

Ako je vidieť, batéria elektrickej kolobežky nie je vlastne jedna batéria, ale je to veľké množstvo správne pospájaných menších batérií. Čím vyššie napätie a kapacitu má, tým viac takýchto “batériových buniek” vaša kolobežka obsahuje. Každá jedna Li-Ion bunka má nominálne napätie 3,6 - 3,8 V a celkové napätie a kapacita batérie závisí od toho, koľko ich je pospájaných paralelne a koľko do série. Nebezpečenstvo sa skrýva v tom, že s batériou je to podobne, ako s reťazou. Je iba taká bezpečná, ako bezpečný je jej najslabší článok. Čím vyššia celková uložená energia (napätie krát kapacita), tým viac článkov a tým viac možných zdrojov problémov.

Nabíjanie

Li-ion batérie nabíjame ideálne za izbovej teploty, avšak nikdy nie pri teplote pod 0 °C alebo nad 45 °C. Hoci samotná prevádzka Li-Ion batérie v mrazoch do -20 °C nie je zakázaná, samotné nabíjanie za nízkych teplôt už batériu poškodzuje. Tiež platí, že nenabíjajte batériu tesne po jazde, batériu je nutné najprv nechať vychladnúť na optimálnu teplotu. Po jazde je batéria vďaka intenzívnemu odberu energie veľmi zahriata a okamžité nabíjanie ju môže poškodiť.

Batéria okrem článkov obsahuje tzv. BMS (Battery Management System) - systém manažmentu batérie, ktorý riadi nabíjanie a vybíjanie jednotlivých častí (segmentov) tak, aby sa vybíjali a nabíjali rovnomerne. Väčšina BMS neriadi nabíjanie a vybíjanie každého článku zvlášť. To by si vyžadovalo zložitejšiu konštrukciu a kabeláž, ale po menších častiach, tzv. segmentoch, ktoré spájajú spoločne viacero článkov (buniek). Preto ani BMS nevie presný stav každého jedného článku, ale iba priemer celého segmentu. Ak by sa napríklad chybou BMS niektorý segment prebíjal, mal by vyššiu teplotu ako ostatné segmenty. Tým by rýchlejšie starol, znižovala by sa mu kapacita a prebíjanie by sa ešte zhoršovalo.

Tento prípad je veľmi teoretický a v praxi sa príliš často nestáva. Keďže výroba Li-Ion batérií už dávno nie je v plienkach, kvalita samotných batérií stúpa a takýchto incidentov nie je veľa. To však neznamená, že Li-Ion batérie nezlyhávajú, alebo že nemôžu zlyhať práve vám. Skutočnosť je taká, že zlyhávajú, ale málokedy je to spôsobené výrobnou vadou, ale práve nesprávnym nabíjaním alebo mechanickým poškodením.

Nebezpečie

Najčastejším dôvodom nebezpečného exotermického zlyhania Li-Ion batérie v elektrických kolobežkách je používanie nesprávnej nabíjačky.

BMS si nevedia poradiť s vyšším napätím nabíjačky ako očakávajú, čo vedie k prudkému nárastu teplôt pri nabíjaní. Dochádza tak k rýchlemu starnutiu článkov, nerovnomernému balancovaniu segmentov batérie a k následnému zničeniu alebo požiaru batérie. U batérií s veľkou uloženou energiou používaných v elektrických kolobežkách potom nejde o drobný domáci požiar, ale o nebezpečný, ťažko uhasiteľný požiar s plameňmi vysokej teploty, ktorý bez problémov zvládne podpáliť nábytok okolo seba a následne celý byt, v horšom prípade aj bytovku.

Preto prosím, používajte iba originálne nabíjačky, aj keby boli o 100 % drahšie ako ich lacná alternatíva z nejakého e-shopu. Rozdiel v cene nie je spôsobený túžbou výrobcu po zisku (tú bude mať zrejme aj výrobca super lacných nabíjačiek), ale aj kvalitou výrobku a rozsiahlym testovaním kombinácie nabíjačka - batéria tak, aby bolo minimalizované riziko zlyhania.

Odporúča sa tiež najprv zapojiť nabíječku do elektrickej siete a až potom do nabíjacieho portu vašej koloběžky. Ak by sa na nabíjačke objavil napríklad skrat, určite nechcete, aby bola v tej istej chvíli pripojená k vašej novej kolobežke a poškodila batériu. Nabíjačky sú štandardne dodávané s výstupným nabíjacím prúdom 1,8 ampéra, ale niektoré koloběžky umožňujú pripojenie dvoch nabíjačiek súčasne, čím sa skráti doba nabíjania na polovicu. Tým však nie sú všetky možnosti nabíjania vyčerpané. Ak to koloběžka umožňuje, môžete si zaobstarať aj rýchlonabíjačku, ktorá je dodávaná so silnejším nabíjacím prúdom – 3 až 5 ampérov, v extrémnom prípade až 10 ampérov. Vždy si však overte v manuále svojej koloběžky, či váš stroj takéto nabíjanie podporuje. Inak sa vystavujete riziku poškodenia batéria a straty záruky.

Požiar

Nabíjanie Li-Ion batérie prebieha formou chemických procesov v článkoch batérie riadených cez segmenty prostredníctvom BMS. Či už nabíjanie alebo vybíjanie je spojené s výdajom tepla - batéria a nabíjačka sa vždy budú zohrievať.

Na tomto mieste nemôžem napísať nič iné, ako uvádzajú (trošku alibisticky) všetci výrobcovia kolobežiek, mobilných telefónov a tiež batérií (otvorte si hoci manuál k svojmu telefónu, nájdete to tam): Nabíjanie Li-Ion batérií je nebezpečný proces. Zlyhaním jediného článku batérie, mechanickým poškodením, výrobnou vadou, pôsobením vibrácií, vlhkosti alebo z iných príčin môže dôjsť k silnému požiaru. Je preto vašou zodpovednosťou mať zabezpečené také nabíjanie, aby ste ho mali neustále pod dohľadom a v prípade problémov nabíjanie okamžite prerušili a požiar uhasili. Nenabíjajte vaše zariadenie bez dohľadu, nenechávajte ho v jednej miestnosti so spiacimi ľuďmi, deťmi a podobne.

Môjho alibizmu nateraz stačilo a vráťme sa do reálneho sveta, v ktorom žijeme. V praxi samozrejme batéria väčšinou len tak nevybuchne a nezačne zrazu prudko horieť, čo však neznamená, že sa to nemôže stať práve vám. Prejaví sa to často neobvyklými zvukmi, najmä syčaním, neskôr nepríjemným štipľavým dymom a samotné plamene prichádzajú väčšinou až po tom, ako dávala batéria iné varovania o tom, že sa chystá zlyhať. Ak je to možné, okamžite prerušte napájanie nabíjačky a odstráňte všetky horľavé predmety v blízkosti kolobežky. Neodpájajte nabíjačku od kolobežky, ale odstavte od elektrickej energie celú nabíjačku. Najbezpečnejšie je tak urobiť vypnutím hlavného ističa.

Ak príde k požiaru

Ak nabíjate elektrickú kolobežku, vždy si v hlave pripravte scenár čo urobíte, ak dôjde k zlyhaniu batérie, alebo nabíjačky. Viete kde sú ističe?

Ak nepomôže odstavenie od elektrickej energie, môže už byť neskoro a batéria dosiahla kritickú teplotu, pri ktorej horí samovoľne ďalej. Je čas zavolať hasičov na čísle 112. Dobrá správa je, že ak má kam batéria expandovať (v elekrických kolobežkách býva dosť miesta navyše), tak v drvivej väčšine prípadov nevybuchne ale horí pomerne stabilným plameňom. Ak plameň ešte nie je príliš veľký, môže sa vám kolobežku podariť preniesť niekam, kde minimalizuje riziko, že sa chytí nábytok. Ideálne vonku na voľné priestranstvo, alebo na vonkajšie schodisko, balkón a podobne.

Hasiaci prístroj určite odporúčam mať pre pokoj na duši k dispozícii všade tam, kde nabíjate akékoľvek Li-Ion batérie (čiže doma, v práci a pod.). Nikdy neviete, kedy sa vám môže hodiť, hoci kvôli nešikovnosti v kuchyni.

Málokto vie to, že pri požiari Li-Ion batérie nejde o požiar vysokého napätia a v prípade, že nemáte poruke nič iné, veľmi dobre poslúži aj stará dobrá voda. Li-Ion batérie obsahujú iba veľmi malé množstvo lítia ako kovu, ktorý reaguje s vodou a preto je možné takýto požiar vodou aj hasiť. Pred tým sa ale musíte na 100% uistiť, že v okolí požiaru nie je žiadne vedenie s 230 V a nabíjačka neostala zapojená do siete. Ak hasíte vodou, tak čím viac vody, tým lepšie, pretože zároveň odparovaním chladíte batériu a jej okolie a znižujete riziko, že sa sálavým teplom zapáli aj okolité prostredie. Čiže ak to nejde inak a kolobežku ešte je možné preniesť, nápad hodiť ju do vane a pustiť vodu vôbec nie je až taký uletený, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Dokonca aj letušky majú od FAA odporúčané okamžite na horiacu batériu na palube lietadla naliať prvý nápoj, ktorý majú poruke, napríklad plechovku sódy a až potom hľadať hasiaci prístroj.

Pri požiari Li-Ion batérie uniká najmä plyn CO2, ktorý sám o sebe nie je zdraviu škodlivý. Vznikajú ale aj iné plyny plus dochádza k horeniu plastov, ktorých dym je veľmí nepríjemný a dráždivý. Preto ak sa nachádzate v uzavretom priestore, zabezpečte si čím lepšie vetranie (ak ste už v tej kúpelni, tak sa v nej príliš nezdržujte a otvorte všetky okná).

• Zlyhávajúci článok Li-Ion batérie začne najprv syčať. Tento znak zvykne byť dosť hlasný na to, aby ste ho vedeli identifikovať.
• Následne môžete pozorovať a najmä cítiť dym.
• Prvým krokom je okamžité odpojenie napájania a vzdialenie akýchkoľvek horľavých predmetov z okolia. Zavolajte hasičov na 112.
• Ak je to ešte možné, odneste rýchlo kolobežku vonku, niekam ďaleko od horľavých predmetov (zaparkované autá a pod).
• Čím skôr začnete hasiť, tým lepšie. Najvhodnejší je CO2 a práškový hasiaci prístroj. Vhodná je aj voda, najmä vo veľkom množstve, za predpokladu, že nabíjačka je odpojená z elektríckej siete a v okolí nie je prítomnosť 230 V vedenia. Toto platí aj o penovom hasiacom prístroji.
• Počas požiaru zabezpečte dobré vetranie a chlaďte okolie vodou.
• Neupadnite do nepozornosti ak batéria prestane horieť. Mohol dohorieť iba jeden článok a za niekoľko minút sa môže rozhorieť ďalší, preto pokračujte v hasení aj desať minút po tom, ako sa stratia známky horenia, až kým nie je isté, že batéria je úplne studená.

Náznaky, že vaša batéria zlyháva

• Akékoľvek neobvyklé zvuky, najmä syčanie - vtedy už je vážne zle a treba postupovať ako pri požiari.
• Platforma kolobežky je výrazne teplejšia ako obvykle pri nabíjaní, alebo sa zohrieva nerovnomerne.
• Neobvyklý, prudký pokles kapacity.
• Podozrivo rýchle nabitie na plnú kapacitu, alebo naopak príliš dlhé nabíjanie.
• Nabíjačka stále svieti na červeno a batéria nie je nabitá ani po dlhom čase.
• Nabíjačka je extrémne horúca.
• Kolobežka sa sama vypne aj keď ešte displej neindikuje vybitie batérie.

Servis voltride

Ak máte podozrenie, že sa niečo neobyvklé deje s vašou batériou, nabíjačkou alebo elektronikou, neváhajte a navštívte servis. Disponujeme špeciálnou diagnostikou a dokážeme problémy odhaliť oveľa skôr ako môže situácia eskalovať na nebezpečnú.

Mechanické poškodenia a zásahy

Druhým najčastejším dôvodom nebezpečných exotermických porúch batérií v elektrických kolobežkách je ich mechanické poškodenie. K tomu dochádza najčastejšie pri náraze kolobežky napríklad o príliš vysoký obrubník, ktorý ohne platformu kolobežky a tá následne zatlačí, alebo priamo poškodí batériu. Dochádza k nemu aj pokiaľ vibrácie postupne prederú dieru do obalu batérie, poškodia niektorý z článkov batérie, alebo uvoľnia kabeláž a spôsobia skrat.

Preto ak je viditeľne poškodené telo kolobežky, navštívte servis. Kolobežka môže ešte dlhé mesiace jazdiť, ale to neznamená, že nedochádza k postupnému poškodzovaniu batérie, ktoré môže viesť až k požiaru.

Tretím najčastejším dôvodom exotermických porúch je neodborný zásah do batérie. Batéria je veľmi drahý komponent a niektorí (menej zodpovední) domáci kutilovia sa ich snažia doma opraviť. Niektoré poruchy batérií je skutočne možné opraviť. Určite však nie doma spájkovačkou, voltmetrom a lepiacou páskou. Nahradenie čo i len jedného článku novým môže spôsobiť reťazovú reakciu a poškodenie celého segmentu. Neskôr môže nasledovať aj požiar, pretože dôjde k nerovnomernému dobíjaniu, nakoľko jeden z článkov je menej starý a tým pádom má inú kapacitu. Batéria tak po takomto zásahu nebude správne balancovaná.

Vlhkosť a voda

S veľkým náskokom najčastejších zdrojov porúch batérií je pôsobenie vlhkosti, alebo priamo vody. Naschvál nepíšem slovo exotermických, pretože väčšina týchto porúch sa prejaví “iba” nefunkčnosťou, alebo prudko zníženou kapacitou batérie, bez nebezpečných prejavov. To však neznamená, že nejde o nebezpečnú poruchu, alebo že nehrozí nebezpečenstvo. Mimoriadne nebezpečné na týchto poruchách je ich časový odstup od momentu, kedy sa v skutočnosti vlhkosť, alebo voda do batérie dostala. Často vidíme “utopené” batérie až mesiac po tom, ako došlo k prieniku vody do batérie. Každý prípad je unikátny. Často však kolobežka bez problémov funguje ešte dlho po tom, ako napríklad jazdec prešiel v rýchlosti cez mláku a voda sa pod tlakom dostala do priestoru k batérii. Akonáhle sa tam však vlhkosť dostane, začne sa postupný cyklus poškodzovania batérie alebo inej elektroniky. Jazdou a pri nabíjaní sa komponenty zahrievajú, vlhkosť sa odparuje. Po skončení jazdy všetko vychladne a vlhkosť začne kondenzovať. Keďže je čiastočne vo forme vodnej pary, postupne preniká hlbšie a hlbšie do elektroniky, kde potom kondenzuje na kvapky a v lepšom prípade sa začne proces postupnej oxidácie. V tom horšom nastáva postupný skrat jednotlivých komponentov.

Aby ste mali lepšiu predstavu, ako taká batéria môže po niekoľkých týždňoch ďalšieho používania vyzerať, ukážem niekoľko prípadov batérií, ktoré servisní technici Voltride zákazníkom z kolobežiek vybrali. Sú to reálne prípady, akých zachytia mesačne niekoľko. Oprava je následne pomerne drahá. Hlavne však verím, že z fotiek je zrejmé, že určite ide o bezpečnostné riziko vzhľadom na to, ako dobre dokážu tieto batérie horieť. Predstavte si, že máte takúto batériu vo svojej kolobežke a ďalej ju dookola nabíjate niekde doma v obývačke. Toto je skutočné, nie teoretické riziko, o ktorom by mal vedieť každý kolobežkár tvrdohlavo jazdiaci v daždi a cez mláky. Je jedno aký IP rating vaša kolobežka má, väčšina nemá žiadny, alebo voči tečúcej vode a ten vás pred takouto batériou nezachráni ak pôjdete cez hlbšiu mláku alebo rýchlo - pretože to už je voda pod tlakom a nie tečúca! Stále si myslíte, že umyť kolobežku tlakovým čističom ako auto je dobrý nápad? Viac o jazdení v mokrom prostredí nájdete v tomto dokumente na tomto odkaze.

Pôsobením vody trpia aj iné elektronické, ale aj mechanické komponenty, ako napríklad regulátor, displej, motor, osky kolies, ložiská a podobne. Ak si nie ste istý stavom svojej kolobežky, nechajte si ju odborne skontrolovať v našom servise.

bezpečná jazda

Záver

Tento text priebežne dopĺňam a zlepšujem tak, aby nezanedbal akýkoľvek aspekt bezpečnosti používania elektrických kolobežiek. Mojou snahou je popísať problematiku realisticky, avšak bez zbytočného strašenia alebo zjednodušovania. Ak niekoho odradím od kúpy elektrickej kolobežky, mrzí ma to, pretože si myslím, že ide o úžasný spôsob prepravy, ktorý môže byť zároveň veľmi bezpečný a zábavný. Ak však máte po prečítaní tohto textu pocit, že elektrická kolobežka nie je pre vás, tak si ju radšej nekúpte.

Potešia ma akékoľvek nápady na zlepšenie tohto “stručného” sprievodcu bezpečnosťou, ktorý verím pomôže nielen začínajúcim jazdcom. Ak som niečo zanedbal, zabudol alebo nepopísal správne, prípadne chcete text pochváliť budem šťastný ak mi to napíšete cez tento kontaktný formulár. Takáto príručka môže pomôcť tisícom jazdcov po celom svete. Aktuálne Voltride pracuje na preklade do angličtiny, češtiny, maďarčiny a ruštiny, aby sa dostal k čím väčšiemu počtu jazdcov.

• Našli ste v texte chybu? Oceníme ak nám dáte vedieť. Nahlásiť chybu
• Každé milé slovko od vás nás poteší. Napíšte nám. Pochváliť Voltride
• Pomôžte nám zlepšovať sa - máte nejaké nové návrhy? Poslať návrh na zlepšenie

ján urbančík

Ak som pomohol aspoň jednému jazdcovi k tomu, aby bola jeho jazda bezpečnejšia, úloha je splnená a spísanie tohto textu stálo za to!

• AUTOR: Ján Urbančík Fanúšik osobnej elektromobility. Jazdil na viac ako 50-tich rôznych elektrických kolobežkách a najazdenú vzdialenosť prestal počítať keď presiahol prvých desať tisíc kilometrov. Na elektrickej kolobežke jazdí denne a celoročne od roku 2016. Okrem toho je súkromný pilot, motorkár s vyše 150-tisíc km a automobilový pretekár. Ideálna dovolenka pre neho je výlet lietadlom s poriadnou elektrickou kolobežkou v kufri. Má pozitívny vzťah ku všetkému, čo má motor (okrem kosačiek).